Erb mesta Lučenec sa používa od 16. storočia. Farebný erb - znak mesta nakreslil v roku 1894 László Rakottyai. V modrom štíte strieborný pelikán kŕmi vlastnou krvou tri mláďatá. Úradný opis mestského znaku zaslalo Ministerstvo Uhorského kráľovstva z Budapešti (publikované v roku 1904). Doteraz zistený najstarší listinný doklad o Lučenci pochádza z roku 1247 - LUCHUNCH. Spôsob písania názvu iste závisel často aj od pisára. V jednej a tej istej listine sa píše názov mesta rozlične, napríklad v listine z roku 1373 raz LOSONCH, trikrát LOCHONCH a päťkrát LUCHONCH. V roku 1773 sa uvádza názov LUCŽNENECZ, v roku 1786 LUČENEC, do roku 1918 sa používal maďarský názov LOSONCZ, LOSONC, latinský LOSONTZINUM, nemecký LOSCHONCZ. Od roku 1919 sa používa slovenský názov mesta LUČENEC (s výnimkou okupácie v rokoch druhej svetovej vojny). Táto reklamná plocha je na prenájom
Pešia zóna
Pešia zóna v Lučenci! Korzo - Železničná ulica I.-II. etapa: uzavrieť cestu od železničnej stanice cez Ulicu mieru až po ulicu M. Rázusa. Zo slepej Eremburgovej ulice vznikne široké parkovisko, ktoré pomôže oživiť aj túto ulicu. Mesto ponúkne ulicu množstvu reštauráciám (Piváreň Essex, Slimák, Klub 46, Rak, Pizzeria, Bistro Domino, Poľovník....) Tie bez problémov a so ziskom zaplnia stolmi, stoličkami, slnečníkmi cestu. Najfrekventovanejšia pešia ulica mesta sa tak stane prirodzene Lučenským korzom.
Ing. Miroslav Drobný v spolupráci s Novou stolovou spoločnostou Lučenec (10. 6. 1999)
...po 18,00, máte pocit, že tu skapal pes
(časť 3.)
Viem o tom, ze Juraj Dobrocky uvazuje vo svojom komplexnom plane s pesou zonou, ktora by mala spojit Vystavisko s Redutou a koncit pri sklenenej opache. Akokolvek sa jezim, musim uznat, ze je to zaujimavy zamer, pretoze pri jeho realizacii by doslo k zastaveniu otrasnej cestnej premavky stredom mesta a tak aj k zachrane zvyskom naozaj historickych stavieb v Lucenci. Otazka znie, kam odklonit dopravu. Komancovia nam tu zanechali niekolko unikatnych hovadin - jednou z nich je aj nadjazd z Opatovej do Lucenca, ktory usti priamo v centre mesta. Vyuzitie tohto nadjazdu vybudovanim nejakych ramp a odklonenim hlavnej cesty niekde pomedzi Malu Ves a sidlisko, rozprestierajuce sa na Silassyho mociaroch (ozaj, aky je povodny nazov tohto miesta?) naraza na nepochopenie majitelov pozemkov, cez ktore by cesta mala ist (nie vsetky vlastni mesto) a tradicny nepodstatny detail - kde na to vziat peniaze.... Ak by sa podarilo tento zamer realizovat, rozliezla by sa pesia zona mestom na vsetky strany. Okrem Karmanovej a Vajanskeho ulice by urcite zasiahla Masarykovu, cim by znefunkcnila Zeleznicnu a k nej prilahle ulice Jokaiho, Razusovu, Mierovu, Novohradsku... Tusim som sa nechal uniest:) Podarilo by sa tym urobit z mesta miesto spolocenskeho zivota? Nie je to zbytocna otazka a nepoznam na nu odpoved. Ak sa vsak prejdete centrom mesta vecer po 18,00, mate pocit, ze tu skapal pes. Ak organizujete akekolvek akcie, viete, ze musite zacat popoludni, lebo vecer uz malokoho vytiahnete z jeho panelovej jaskyne... Pesiu zonu vidim ovela viac ako spolocensky problem, nepodstatna sa mi vidi technicka a financna stranka veci. KONIEC
jazz (20. 5. 1999)
...po 18,00, máte pocit, že tu skapal pes
(časť 2.)
Druhy pokus, ako ozivit stred mesta, bolo vlanajsie zavazne nariadenie mesta Lucenec, ktorym dostali podnikatelia v centralnej zone povinnost mat aspon jeden den v tyzdni (v stredu) mat otvorene obchodiky do 19,00. Ano, znie to zvratene - mesto nariaduje obchodnikom, dokedy maju mat otvorene:) Ale spytajte sa lucencanov, ktori pracuju a chcu si cez tyzden zaobstarat nejaky zaujimavejsi nakup - tazko najdete v centre mesta viac ako pat obchodov, (a to urcite prehanam!), ktore maju otvorene dlhsie ako do 17,00. Zato krciem, kaviarni, herni a podobnych existencne nevyhnutnych lokalov by ste sa nedopocitali. Uragan protestov, ktory sa okamzite po vydani tohto nariadenia strhol, by mohol najlepsie opisat niekto, kto sedi na mestskom urade a ma na starosti kontakt s podnikatelmi. A opat to stare zname - zvysujete nam naklady, prichadzame o ksefty, nemozeme si dovolit zamestnavat tolko ludi... (Je to odbocenie, ale musim si rypnut - typicky lucensky podnikatel - obchodnik by najradsej svoj obchod vobec neotvaral, neponukal na predaj ziadny tovar, neplatil ziadne faktury, iba chodil do banky a sledoval, ako mu rastie vyska jeho konta... Bol som uz svedkom toho, ako "obchodnicka" s drogeriou nemala v ponuke papierove vreckovky a zakaznicky, ktora ich pozadovala, sa spytala: A na kedy to potrebujete? Rovnako ako s udivom sledujem "obchodnikov", ktori v priebehu jedneho roka postupne otvoria a opat zatvoria obchod s obuvou, drogeriou, darcekovym tovarom, druhotnymi surovinami zo zapadu (second hand) a napokon ich najdem stat za pultom rychleho obcerstvenia - tomu hovorim uzasna flexibilita...) Jednoducho - aj tento pokus zakapal a Lucenec sa vratil spat do vyjazdenych kolaji. POKRAČOVANIE
jazz (17. 5. 1999)
...po 18,00, máte pocit, že tu skapal pes
(časť 1.)
Vybudovat v Lucenci pesiu zonu? Urcite to nie je nic originalne, dokonca ani prevratne. Debaty, hadky a navrhy rieseni uz mali na stole asi vsetci lucenski architekti. Ale aj environmentalisti (nie metalisti!) ci zeleni. A iste aj tzv. otcovia mesta (hoci po poslednych prechadzkach mestom mam pocit, ze Lucenec je po tejto stranke uplna sirota). Z posledneho obdobia mame par (dva) prikladov, ako to skonci s dobre mienenou iniciativou. Prvej sa dopustil pred niekolkymi rokmi Robo Murgas, ked prisiel s napadom uzavriet Masarykovu ulicu a podarilo sa mu tento napad pretlacit aj cez zastupitelstvo. Boli sme svedkami toho, ako sa stred mesta z noci do rana vycistil. Dalo sa nim normalne chodit a dokonca aj dychat. Vela ludi tento napad kvitovalo. Kto bol nespokojni, boli samozrejme lenivi motoristi, ktori by sa so svojimi konzervami presuvali najradsej aj z obyvacky na zachod. podla mojich informacii vsak smrtelny uder tomuto - nie zlemu - napadu zasadili lucenski "velkopodnikatelia", majitelia ci najomcovia obchodnych priestorov na Masarykovej ulici. Ich zasadnym argumentom bolo, ze prichadzaju o kseft, ze im pesia zona nizila obrat a zmenena dopravna situacia sposobila problemy so zasobovanim. A svoje "straty" zacali aj vycislovat. Mesto pod tymto tlakom kapitulovalo a tak sa po chvilke pokoja stala z Masarykovej ulice testovacia draha pre nablyskane vozy "majitelov sveta" - a samozrejme, miesto, ktore hrozi chodcom zadusenim. POKRAČOVANIE
jazz (14. 5. 1999)
V čase špičky úzka cestička... Celkom dobré stránky...hlavne co sa tyka nametov dalsieho zveladovania a vystavby mesta. Nezaskodilo by sa aj trosku pozriet a skritizovat centrum mesta, t.j. na ulicu Masarykovu, kde si tkzv. "tiez podnikatelia" urobili z tejto ulice - parkovisko a zo sirokej 4 prudovej cesty je v case spicky uzka cesticka...podla mojho nazoru, by ta pesia zona bola vhodna aj na tomto mieste. Vyjadrite sa k tomu, dakujem.
Mikro (12. 5. 1999)
Moderná stavba zničí tie historické?! Príjazd do LučencaPríjazd do centra mesta ako vystrihnutý z pohľadnice dialničného úseku v New Yorku. Táto moderná socialistická stavba asi navždy pochovala lučenské historické jadro. Je niekoľko návrhov ako aspoň z časti vrátiť centru svoju dôstojnosť. Jedno riešenie pripravuje aj naša stránka. Ak máte nápady ako vyriešiť náš spoločný lučenský problém, napíšte nám.
Ing. Miroslav Drobný (23. 5. 1999)
Tunel zrušený

Zo zdroja blízkeho firme Avant - realizácia "Tunela" pod Lučencom je nereálna.
Ing. Miroslav Drobný (8. 1. 1999)

Tunel/podjazd pod Lučencom

Viete si predstaviť, centrum Viedne a pri Stephan-dóme veľká svetelná križovatka, alebo Banskú Bystricu a Hlavným námestím dvojprúdová cesta, či Košice a od hotela Slovan až po Tesco frekventovaná doprava. Nie? Tak prečo, je nám normálne, že srdce Lučenca tvorí dvojprúdová frekventovaná cesta s prekrásnou svetelnou križovatkou? Doprava do obchvatov alebo pod zem, inak Lučenec nebude mestom s veľkým M.
Ing. Miroslav Drobný (27. 12. 1998)

Domov/Home
Aktuálny reklamný animovaný gif na Vaše stránky (21 kB)