História regiónu

H I S T Ó R I A Tajomstvá Haličského zámku Počas svojej pohnutej histórie niekoľkokrát vyhorel, bojovali oň bratríci, králi i kuruci, chceli ho ako ochranu pred Turkami, tí však odišli dve desaťročia pred jeho opravením. Čo nevyplienili boje feudálov, dorazili dve svetové vojny. Povráva sa však, že v Haliči niet domácnosti, v ktorej by neuchovávali niektorú zo vzácnych relikvií a v každom plote v dedine je kameň alebo tehla z múrov zámku. V päťdesiatych rokoch vznikol plán obnovy zámku a jeho využitia pre školenie pracovných záloh. Potom však niekomu prišlo na um odpratať sem mentálne postihnutú mládež - starý zámok, veľký park a masívny plot - ideálne prostredie, najmä ak mentálne postihnutie sa akosi nehodilo k oficiálnemu obrazu radostného budovania komunizmu. Začiatkom deväťdesiatych rokov konečne zámok vypratali, ale odvtedy chátra. Nie sú peniaze na jeho opravu (nie sú na dôležitejšie veci) a projekty na jeho využitie žiaria naivitou. Osobne mám najradšej ten o vzducholodi, ktorá bude premávať na trase hotel Reduta, Lučenec - zámok, Halič:). V súčasnosti sa o zámku začalo opäť hovoriť. Postaral sa o to správca objektu Mgr. Robert Murgaš, ktorý neváhal povoliť výrub čerešňových stromov, čím "zabezpečil" škodu vyše milióna. Keďže však v tejto veci konajú orgány, nečinné v trestnom konaní, asi sa toho veľa neudeje... jazz (2. 2. 2000)

H I S T Ó R I A Lučenčan vojnový zločinec Ándor Jaross, pôvodom z obce Čechy pri Lučenci, neskôr za Szálasiho vlády v Maďarsku sa stal ministrom vnútra a podpísal sa pod krvavú masakru maďarských Židov; ako vojnový zločinec bol popravený. pokračovanie Slovenská republika (18. 1. 2000)

55. výročie Do 14. januára 1945 museli obyvatelia Lučenca čakať na prelomenie frontu a oslobodenie mesta. Vojská sovietskej a rumunskej armády utrpeli v bojoch o Lučenec dosť vysoké straty (padlo 342 vojakov a spolu s nemeckými a maďarskými ich zahynulo v Lučenci 562) - počet obetí z radov civilného obyvateľstva však bolo počas 2. svetovej vojny okolo tisíc, z nich 728 zahynulo v koncentrákoch. Ustupujúca nemecká armáda nechala za sebou "vizitku" - vyhodila do luftu poštu na hlavnej ulici, podpálila parný mlyn. Na celom Lučenci sa vojna podpísala oveľa výraznejšie - z 2000 budov v meste bolo poškodených 1817, z toho 93 úplne zničených. jazz (16. 1. 2000)

Najkrajšie prsia v Lučenci Nájdete ich na Kubínyho námestí. V najbližších dňoch vám predstavíme tajnú chodbu pod týmto námestím. drobnybodkask (10. 1. 1900)

Židia v Lučenci Prví Židia v Lučenci sú známi z roku 1723. V Lučenci-Tuhári žili od roku 1804... Viac sa dočítate v knižke: "Kapitoly mesta Lučenec", autor Jozef Drenko, ktorú si môžete bezplatne stiahnuť z nášho servera. Má 114kB, 45 strán A4, MS Word 97, ZIP. Čo píšu o lučenských Židoch na nete: Museum of Tolerance, Angelfire.com drobnybodkask (4. 1. 1900)

Uhádnete? Pred 150. rokmi Lučenec komplet vyhorel. Pred 100 rokmi bol opäť výstavným mestom. Pred 30. rokmi ho opäť postihla katastrofa v podobe veľkovýroby králikární. A tak si dnes málokto spomína na to, aký pekným mestom Lučenec bol. Skúsite uhádnuť, ktorá časť mesta je na fotografii? elce 19. 12. 1999

Z histórie archívu Prvé pokusy o zriadenie archívu v Lučenci sa datujú do osemdesiatych rokov 19. stor. Vtedy lučenská tlač po prvýkrát písala o potrebe zriadiť mestský archív. Tento vynikajúci návrh však ostal iba návrhom a viac desaťročí sa s ním už nezaoberalo. Staršie písomnosti mesta boli už dávnejšie zničené pri veľkých požiaroch v rokoch 1622, 1755 a pri najväčšom požiari, kedy prakticky zhorelo celé mesto v roku 1849. Požiare, živelné pohromy, nezáujem i nepochopenie o riadne uloženie a ochranu písomností zničili všetky dôležité archívne dokumenty. Štátoprávne a územné zmeny v roku 1918 mali tiež veľmi nepriaznivý vplyv na archívne dokumenty nášho regiónu. Písomnosti viacerých inštitúcií i významnejších rodín sa dostali na územie dnešnej Maďarskej republiky. Rozbitie Československa v roku 1938 znamenalo ďalšiu pohromu pre archiválie okresu. Prechod frontu, bojové akcie a bombardovanie v rokoch 1944-45 silne poškodili staršie i novšie písomnosti pochádzajúce z činnosti orgánov a organizácií z územia celého okresu Lučenec. elce 16. 12. 1999

Štátny okresný archív v Lučenci Organizačné základy Okresného archívu začínajú v rokoch 1953-55. Pracovné a skladové priestory dostal archív až v máji 1955 v prízemnej časti budovy Mestského domu. Do súčasného sídla sa archív presťahoval v máji 1997. Vlastný objekt archívu je pamiatkovo chránený. Zrekonštruovaná budova je spolu s prístavbou jednoposchodová. Prístup k nej je z Kubínyiho námestia č. 1. Bádateľna s kapacitou 8 miest pre bádateľov je umiestnená na poschodí a je vybavená čítacím dokumátorom, televízorom, videoprehrávačom a diaprojektorom. Vstup pre bádateľov je možný denne od 8.00 do 15.00 h. K 31.12.1999 je v tunajšom archíve uložených 198 archívnych fondov a zbierok a 4.779 jednotlivín (listiny, mapy a plány, drobná tlač, plagáty, letáky, časopisy, kroniky, kalendáre,...). Je k nim vyhotovených 111 archívnych pomôcok (inventáre, tematické a systematické katalógy). Najstaršou archívnou písomnou zmienkou je výsadná listina od Adama Forgácha pre mestečko Halič z r. 1688. Medzi naše najstaršie archívne dokumenty patrí aj osobná korešpondencia rodiny grófa Antona Berchtolda (zemepán časti Fiľakova) zo 17. a 18. stor. Z činnosti mesta Lučenec sú tu uložené archívne fondy: Lučenec, mesto so zriadeným magistrátom 1815-1922 v jazyku maďarskom Mestský úrad Lučenec I. a II. v jazyku maďarsko – slovenskom. V týchto fondoch sú veľmi dobre zachované zápisnice mestského zastupiteľstva a mestskej rady od roku 1867 až do 1944. Fondy sú sprístupnené a inventarizované. Dejiny Fiľakova a Poltára je možné študovať v materiáloch fondov Notárskych úradov 1888-1944, Obvodných úradov NV 1945-1950, Miestnych národných výborov 1945-1990 a tiež i vo fondoch zaniknutých Okresných národných výborov vo Fiľakove a Poltári 1950-1960. Vo fondoch školstva je veľmi hodnotný písomný materiál Gymnázium v Lučenci 1836-1962. V rokoch 1857-1864 bolo spojeným kalvínsko-evanjelickým gymnáziom. Písomnosti do roku 1844 sú písané v jazyku latinskom, neskôr v jazyku maďarskom. Zvlášť pozoruhodná je i zbierka regionálnej tlače z rokov 1873-1999, ktorá je až do roku 1929 v jazyku maďarskom: Nógrád 1872, Losonci lapok 1873-1874, Losonc és vidéke 1880-1911, Losonci Phőnix 1882, Losonci Hírlap 1895-1896, 1921-1944, Losonci ujság 1905-1919, Losonc 1912-1913, Felsőnógrád 1913-1918, Národný týždenník 1929-1937, Novohradský hlas 1945-1948, Lučenský družstevník 1951-1957, Lučenské zvesti 1957-1960, Výkon 1948-1965, Pokrok 1960-1967, Ipeľ 1978-1990, Novohradské noviny 1991-1999. Osobitosťou nášho archívu je i zbierka výročných správ škôl 1869-1992 ako i zbierka historických pohľadníc mesta Lučenec 1898-1950, ktorú je možné prezrieť na diapozitívoch. Mária Adamová, riaditeľka ŠOKA Lučenec (16. 12. 1999)

Rádayho krypta Pavol Ráday (2.7.1677 Lučenec - 20.5.1733 Pécel, poch. v Lučenci) - kurucký diplomat, publicista a básnik. Mal na svoju dobu široké filozofické, teologické, právnicke i vojenské vzdelanie, ovládal klasické i moderné jazyky. Najznámejší kurucký diplomat (v službách Františka II. Rákócziho), publicista, redigoval noviny Mercurius veridicus ex Hungaria. Prvý gen. dozorca uh. Ev. reform. cirkvi, vydal knižku vlastných modlitieb a náboženských piesní, ktoré patria medzi najkrajšie kalvínske piesne. Založil knižnicu, podporoval umeleckú resp. vedeckú tvorbu F. Pápaiho-Pariza, A. Mányokiho i Mateja Bela. Slovenský preklad pamätnej tabule z 30. 9. 1733: "Chceš vedieť pútniku? Pod týmto kamenným pomníkom spiac ťa stráži Paulus de Rada, česť a sláva rodu. Kto a aký bol, vie Pannonia a vedia cudzie národy, dosvedčujú spisy a nemlčia činy. Krajina, cirkev a s nimi spojená každá výtečnosť oplakáva v bolesti strateného muža. Choď, ži, pamätaj na popol a prchavý život a aby si mohol žiť, uč sa umierať." PhDr. Jozef Drenko (13. 11. 1999)

Lučenec v plameňoch Mesto Lučenec bolo postihnuté najviac vojnovými požiarmi (1451, 1622 a 1849) i s ľudskými obeťami. Revolučné udalosti roku 1849 sa zapísali do dejín mesta, cez ktoré prechádzali cisárske, maďarské i ruské vojská. Mesto Lučenec bolo 9. augusta 1849 z pomsty vypálené cárskou ruskou armádou. Nezabudnite si stiahnuť štvrtú knihu z histórie Lučenca na nete! (4. kniha na nete, MS World 97, zip formát, 44kB, 17 strán A4) PhDr., Mgr. Jozef Drenko (11. 11. 1999)

Kalvínsky kostol na nete V spolupráci s Novohradskou galériou sme pripravili virtuálnu prechádzku touto dominantou mesta. Postupne ju budeme dopĺňať obrazovými (aj video) a odbornými príspevkami. drobnybodkask (9. 11. 1999)

Pramene v Lučenci Artézska studňa (v bývalom závode Sternlichta) z roku 1896, hĺbka 319 m; v hĺbke 150 - 169,1 m bola zistená 10 m hrubá uhoľná vrstva. Rakottyayho prameň z roku 1906, hĺbka 356 m, teplota 31°C, výdatnosť 1l/s, mineralizácia 4,44; Artézska studňa (Komenského ulica), vrt vyhotovený v roku 1899 Jozefom Maróczym, hĺbka 364,5 m, 0,4 l/s, teplota 31°C. v hĺbke 145 - 186,1 m vystupuje tuf s polohou uhlia. Pramene v celom okrese nájdete tu. drobnybodkask (5. 11. 1999)

Nová webcamera v Lučenci V spolupráci s Reno si môžete pozrieť Kubinyiho námestie z vtáčej perspektívy. Webcamera č.2 drobnybodkask (4. 11. 1999)

Katolícka cirkev nechce byť v Lučenci! "Na Vašu žiadosť o fotoreportáž z rím. katol. kostola v Lučenci odpovedáme negatívne. Rk. farský úrad v Lučenci nemá o to záujem a my sa s ním stotožňujeme. RÍM. KAT. BISKUPSKÝ ÚRAD ROŽŇAVA." O to viac nás teší pozitívny prístup evanjelickej a baptistickej cirkvi, ktoré vám predstavíme v rozsiahlej obrazovej reportáži. drobnybodkask (3. 11. 1999)

Škola volá... Základné školy v Lučenci: I. ZŠ (Masarykova ulica) vznikla z rímskokatolíckej školy (budova z roku 1792); II. ZŠ (Haličská cesta) vznikla zo štátnej chlapčenskej meštianskej školy (budova z roku 1928, prístavba 1972); III. ZŠ (ulica J. Kármána) s vyučovacím jazykom maďarským, budova bývalého gymnázia z roku 1882; IV. ZŠ (Haličská cesta) vznikla v roku 1958 adaptáciou bývalých delostreleckých kasární z roku 1904 ako OSŠ, v roku 1982 prístavba štvortriednej budovy s telocvičňou; V. ZŠ (Kubínyiho nám.) pôvodná budova z roku 1828, prebudovaná po roku 1850, bývalá Meštianska škola dievčenská; VI. ZŠ (pôvodne sídlila v budove dnešného gymnázia na Haličskej ceste, od roku 1977 ZŠ Laca Novomeského, Rúbanisko); ZŠ (Vajanského ulica) vznikla v roku 1982 odovzdaním nového objektu; ZŠ 1. - 4. ročník (Hviezdoslavova ulica) vznikla v roku 1970; ZŠ Lučenec - Opatová - prvé údaje máme z roku 1771, keď učiteľom bol Ján Barkáč. V 19. st. tu bola tzv. gazdovská škola, v ktorej sa učilo do roku 1885, potom štátna ľudová škola, po vzniku ČSR v roku 1928 zriadená tretia trieda, od roku 1938 vyučovací jazyk maďarský, po roku 1945 ľudová škola, od septembra 1978 sídli škola v novej budove; ZŠ internátna pre nedoslýchavých (ústav bol preložený v roku 1939 z Komárna, škola bola v budove učiteľského ústavu, v roku 1941 rozšírená o pokračovaciu učňovskú školu). Od septembra 1945 Štátny ústav pre hluchonemých so sídlom na Jókaiho ulici, od 1. 7. 1949 Národná škola pre nahluchlé deti - prvá na Slovensku, súčasne aj Ústav pre nepočujúcich s vyučovacím jazykom maďarským, od roku 1983/84 integrovaný so slovenskou školou. Škola sídli v novej budove (1985) na ulici Karola Supa. PhDr. Jozef Drenko, Kapitoly z dejín Lučenca (2. 9. 1999)

Lučenec - obeť medzinárodnej politiky? Medzinárodné súvislosti revolúcie 1848/49 Dňa 8. augusta 1849 aj v Lučeneci nastala taká udalosť, ktorú medzinárodná história charakterizuje slovom: "Pomsta". Keď domnelý víťaz je nútený precitovať porážku, siahne za nástrojom pomsty a bez ohľadu na nevinné obete stanoví kruté potrestanie, necharakterizuje to len metódy ruské. Vo východnej Európe, v procese získavania moci ľudský život vždy mal malú hodnotu. Roku 1849 Lučenec sa stal obeťou medzinárodného konfliktu. Faktom je, že udalostiam neprikladá ani maďarská historiografia zvláštnu dôležitosť. Pred kapituláciou revolučných vojsk pri Világosi Kossuthova vláda nemala čas venovať sa takýmto "maličkostiam". Priebeh tragických lučenských udalostí nám priblížia iné práce, mojou snahou je, aby som poukázal na vtedajšie medzinárodné súvislosti. Na to, ako sa dá v súvislostiach európskej histórie charakterizovať udalosť regionálneho významu. Vznik mesta Lučenec charakterizujú podobné procesy, ako vznik ostatných miest v Strednej Európe. Je podobný ako proces vzniku miest v západnej časti Európy, ale v porovnaní s tým je skromnejší, vzniknuté mestá mali prevažne poľnohospodársky charakter. Tu nevznikli skutočné prvky meštianstva, na druhej strane západné usadlosti sa stali centrami cirkví, kultúry, ba navyše sa stali východiskovými bodmi aj tzv. "štátov v meste". Medzi tzv. "poľnohospodárske, neopevnené mestá" patrili aj Debrecín a ďalšie mestá popri Dunaji a na terajšom území Slovenska. Lučenec sa stal skutočným mestom vtedy, keď získal privilégiá na usporiadúvanie jarmokov. Jeho prvé obdobie rozkvetu ukončila turecká invázia. Druhý rozkvet prinieslo obdobie kalvinizmu...(celý článok zašleme mailom) Josef Hidasi, Nemecko, Príspevok k semináru k 150. výročiu vypálenia mesta Lučenec

Lučenec "ľahol popolom" Uz tento tyzden vychadza brozurka od Jozefa Drenka, v ktorej najdete podrobny pohlad na udalosti spred 150 rokov, teda z cias, ked Lucenec "lahol popolom". Pre zaujemcov z internetu mozem tuto brozurku poslat, samozrejme, plus postovne. Lucenec v plamenoch vydala Nova stolova spolocnost v ramci tretieho rocnika projektu Poznaj svoje mesto. Doteraz vysli Kapitoly z dejin Lucenca, Spolky a spolkovy zivot Lucenca do roku 1945, Divadelne tradicie mesta do roku 1945. Vsetky publikacie si mozete objednat aj cez internet! jazz (5. 8. 1999)

Nezostal kamen na kameni Prednedavnom sme oslavovali 750. vyrocie prvej dochovanej zmienky o Lucenci. A v sobotu sme medzi recou prisli na to, ze nas v lete caka dalsie okruhle jubileum - v auguste uplynie 150 rokov od pamatneho okamihu, ked ruske carske vojska vypalili Lucenec. Stat zostalo od 13 do 35 domov (rozne zdroje). Fakt vsak je, ze z Lucenca nezostal kamen na kameni. Nicivostou tento poziar mozno hadam prirovnat k poziaru v Chicagu o nejakych par rokov neskor. To, ze dnes Lucenec vyzera ako gulas slohov a pseudoslohov je prave dosledok onoho poziaru. Mesto doslova vstalo z prachu a symbol mesta - pelikan - dostal dalsi rozmer. Na mieste je otazka, ako si toto vyrocie pripomenut? Jeden navrh znel, ze by sme mohli zorganizovat happening - rekonstrukciu vtedajsich udalosti, ale s tym by podaktori majitelia mesta asi velmi nesuhlasili:) Vaznejsie a zaujimavejsie sa mi vidi zorganizovat v meste to, co som videl v Alexandrii, mestecku ponize Washingtonu - cez letnu sezonu tam miestni obyvatelia v dobovych obleceniach sprevadzaju turistov a nadsene im rozpravaju o historii svojho slavneho mesta - a nielen po anglicky, ale aj po nemecky a po francuzsky. Mate napad, ako by sme to bez velkych nakladov dokazali realizovat? Celkom som zvedavy. jazz (1. 4. 1999)

Nechýba tu poschodie? Budova na Kubínyiho námestí (oproti Redute) bola pôvodne dvojposchodová. Nachádzala sa v nej Mestská meštianska dievčenská škola. Tretie poschodie sa pristavilo až v roku 1936. Po roku 1945 až do súčasnosti je budove V. základná škola. Obrázok z pohľadnice vydanej v roku 1910. (z knihy Lučenec na historických pohľadniciach, Edmund Hermel a kolektív)

Barokový oltár z kostola sv. Juraja v Starej Haliči Zdravím všetkých on-line Lučenčanov. Môj dnešný príspevok nebude bezprostredne o Lučenci, a ani o aktivitách istej nemenovanej prvej silikátovej a.s. Dnes vám rozpoviem o niečom celkom inom. O barokovom oltári v kostole sv. Juraja v Starej Haliči. Áno, to je ten kostol, pri ktorom stojí tá známa zvonica postavená bez jediného klinca. Kostol začali stavať na popud Dionýza z rodu Lossonczyovcov/ Tomajovcov v druhej polovici 13. storočia. Presnejšie potom, čo sa chánom Bátú vedené tatárske hordy obrátili na cestu domov. Definitívnu podobu kostol dostal dostavbou presbytéria roku 1350, o čom svedčí majuskulný nápis na jeho klenbe. Pôvodne románsko (obvodové múry) - gotický (skeletová rebrová konštrukcia) kostol doznal v priebehu storočí niekoľko veľkých zmien. K najzávažnejším patrila inštalácia nového hlavného oltára v roku 1735. Oltár nadstavcového typu bol podľa vonkajších znakov dielom domáceho slovenského majstra, ktorý okrem iného pracoval aj pre farnosť v Divíne. Podľa názoru odborníkov predstavuje starohaličský oltár jednu z najvýznamnejších pamiatok slovenského vidieckeho baroka. Sochy svätcov sú mimoriadne kvalitnou sochárskou a rezbárskou prácou. Ikonografický program oltára reflektuje dejiny regiónu - turecký vpád. V umeleckom stvárnení sv. Juraja zabíjajúceho draka je výrazná nadväznosť na obdobný výjav na nástennej maľbe v gréckokatolíckom kostole v Hervartove .Oltár je výnimočnou barokovou pamiatkou a zasluhuje mimoriadnu pozornosť. Tejto skutočnosti však dlhé roky nezodpovedala úroveň starostlivosti oltáru venovaná. Po tom, čo bol v polovici 70. rokov so súhlasom Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody demontovaný (v tej dobe prebehla rekonštrukcia kostola), zostal "uskladnený" v nedôstojných podmienkach v priestoroch starej fary v Starej Haliči - sochy a architektúra oltára len tak na zemi. Obrazy zrolované do roličky, jednoducho srdce milovníka umenia musí zaplesať. Určite stojí za zmienku to, že demontáž prebehla bez riadnej dokumentácie, takže dnes vlastne ani nevieme ako oltár pred rozložením vyzeral (existuje len jedna nezreteľná fotografia z polovice 60. rokov). Jednotlivé súčiastky neboli označené, o zabalení a bezpečnom uložení možno len snívať. (Veď oltár mal byť takto uložený len "dočasne"... V našich zemepisných šírkach má však slovo dočasne celkom zaujímavé konotácie. Ja osobne som sa o oltári dozvedel v roku 1988, keď som vtedy ešte ako pracovník Novohradského múzea spolupracoval na aktualizácii pasportu hnuteľných kultúrnych pamiatok v okrese Lučenec. Už vtedy bol jeho stav žalostný. Farský úrad nemal peniaze na jeho reštaurovanie, štát reprezentovaný ONV a KÚŠPSOP v Lučenci sa uspokojil tým, že pohrozil farárovi. Kruh sa uzatvoril. Ale ešte nie je všetkým dňom koniec. Ako som sa dozvedel, podniká lučenské pracovisko Národného pamiatkového centra kroky k záchrane. Nie sú prví, dúfam však, že budú poslední. Zachrániť oltár ako celok nie je možné. Množstvo súčiastok je stratených, zničených, možno rozkradnutých (ako príklad môžem uviesť oltárny obraz sv. Kataríny, z ikonografického hľadiska unikátne dielo: hlavu svätice stína Turek). Čo je možné zachrániť, to sú štyri sochy: Immaculata, sv. Peter, sv. Pavol a sv. Šebastián. Nebude to však zadarmo. Aj triezve odhady hovoria o státisícoch. Je tu niekto, milí priatelia, kto by vedel pomôcť? Krasimir Damjanov, Moravské zemské muzeum, Brno (11. 3. 1999)

Kasárne zbytočne zbúrané Budovy kasární boli postavené v rokoch 1903-1905. Najkrajšia z nich bola budova vstupnej brány (za zastávkou autobusov oproti gymnáziu). Úplne zbytočne bola zbúraná pri úprave školského areálu gymnázia. V roku 1910 bolo v Lučenci 1445 vojakov. V pravej časti budovy sa v podzemí nachádzali pivnice. V jednej z nich sme objavili otvor v stene. Žial buldozér bol rýchlejší a tak sa už nedozvieme aké tajomstvá ukrýval. Obrázok z pohľadnice vydanej okolo roku 1914. (z knihy Lučenec na historických pohľadniciach, Edmund Hermel a kolektív)

SS-áci v Lučenci II. svetová vojna poznačila aj Lučenec. Od roku 1885 bol na Masarykovej ulici Poštový úrad (dnes Dom služieb). Budovu vyhodili do povetria ustupujúce nemecké vojská 10. januára 1945. Obrázok z pohľadnice vydanej okolo roku 1920, V. Lachmanom. (z knihy Lučenec na historických pohľadniciach, Edmund Hermel a kolektív)

Prvá vysoká škola v Lučenci Budova prvej vysokej školy mesta "stojí" pri vstupe do Výstaviska (Kármánova ulica). Od roku 1925 do 1938 kalvínsku teológiu absolvovalo vyše 100 duchovných. Prednášky boli na Begovej ulici 18. Štúdium pripravil farár, neskôr biskup Béla Sörös. Obrázok z pohľadnice vydanej okolo roku 1929. (z knihy Lučenec na historických pohľadniciach, Edmund Hermel a kolektív)

Kde bolelo, tam bolelo Ak sa nemylim, kde bolelo, tam bolelo, bol raz v druhej polovici 80. rokov rok ako druhe a nebohy dr. G. Krudy, vtedajsi riaditel lucenskeho strediska Krajskeho ustavu Statnej pamiatkovej starostlivosti v B.Bystrici, vyfabrikoval dalsiu "unikatnu" pamiatku, kastiel v Malej Vsi. Kastiel nie je nicim zvlastny, vyznamny, ani nijak inak dolezity. Postaveny bol na prelome storoci (pamiatkari opravte ma) a nebol nicim vynimocny. Nedotkla sa ho ani nastupujuca secesia (kratka odbocka, sucasny najvacsi budovatel svetlych zajtrajskov, ing. arch. J. Dobrocky, takto pracovnik strediska a priamy podriadeny dr. Krudyho, prave niekedy vtedy zacal tvrdit, ze Lucenec je secesne mesto, koniec odbocky). Kedze dr. Krudy vzdy nasiel dost usi ochotnych pocuvat jeho, ale co, o mrtvych alebo dobre, alebo nic, ako vravi moja svokra. Ako bolo, tak bolo, kastiel sa podarilo zapisat do statneho zoznamu kulturnych pamiatok a v priebehu niekolkych rokov don investovat zopar milionov. Presne cisla ma mozno k dispozici Novohradske muzeum, pani riaditelka sa vola Iveta Kaczarova (to len pre pripad, ze by sa nasiel niekto s tendenciou k hlbsiemu ponoru). Uzivatelom objektu malo byt prave Novohradske muzeum. Padlo rozhodnute umiestnit tam stalu expoziciu dejin mesta. Priznacne bolo, ze sa na tomto rozhodnuti nepodielali pracovnici muzea. Tych len postavili pred hotovu vec. Tymto bohumilym snaham urobila prietrz "zamatova revolucia", nove vedenie ministerstva zastavilo vsetky investicne akcie, objekty boli KUSPSOP odovzdane buducim uzivatelom. Novohradske muzeum vsak objekt kastiela v Malej Vsi dlho neuzivalo, okrem toho, ze muselo zaplatit za plastiku, ktora nikdy nevznikla a v case platby uz k nicomu nebola, ale mat a nemat 50.000 koruniek statom garantovanych, "no nekup to". Kratko po prijati zakona o restituciach majetku sa prihlasila dcera byvaleho vlastnika, pani Kobydova z Trencina. Vzhladom na to, ze spolu s ostatnymi opravnenymi osobami splnala vsetky podmienky zakona, kastiel jej bol zakonnou cestou vrateny a od tej doby (pravda, ak ho mezitym nepredali) je majitelkou ona a jej pribuzni. Ergo kladivko, mame pred sebou nazorny priklad, ako konkretny vlastnik svoj majetok "zu grunt" doviedol. Takych je vsak na Slovensku "velmej vela" a nikoho to k udivu neprimaje. Je samozrejme mozne, ze od roku 1995 sa veci zmenili, mozno objekt ma noveho, ci novych vlastnikov (minimalne jeho casti - bolo by zaujimave vediet, kolko malovestanov ma na domceku, zahradke alebo niekde inde okolo, tehlicku, skridlicku, akumulacnu pec, dlazdicku, cadicovu krytinu a ine prenosne casti vybavy kastiela), ak sa vsak pozrieme na umierajuci dom, s tym novym vlastnikom to asi nebude take horuce. Ozaj, okresny, ci ako s oblubou vravi priatel jazz, okrasny urad v Lucenci predsa disponuje referatom, ktory sa zaobera pamiatkovou ochranou. A mame v Lucenci aj stredisko Narodneho pamiatkoveho centra, ktoremu je mozne adresovat pripomienky a podnety. Krasimir Damjanov, Moravske zemske muzeum Brno (17. 2. 1999)

Najstarší erotický zápis na Slovensku je v Lučenci ...najstarší erotický zápis objavený na Slovensku "O mila panna, čo ty máš, čo mi dáš - nevieš raz!" Písomné zaznamenanie tohto textu je vlastne pisárske "probotio calami" (rozpísanie pera), ktorými Leonard z Uničova spestril Novohradský daňový register roku 1457... Z historických prameňov Lučenca

V budove Autoškoly Drobný, Ulica mieru 15, Lučenec býval známy spisovateľ 16. októbra 1905 kúpil Ľudovít Scherer s manželkou Alžbetou Heibovou pozemok na Ulici mieru 15 v Lučenci. Okolo roku 1935 sa tu postavila budova, dnes sídlo Autoškoly Drobný. Ľudovít Scherer (16. 9. 1874 Stari Vrbas - 16. 2. 1957 Kiszomor) pôsobil ako profesor Gymnázia v Lučenci (nemecký a maďarský jazyk). V roku 1921 založil a do roku 1932 redigoval mládežnícky skautský časopis "A Mi lapunk" (uverejňoval aj literárne a sociografické práce maďarských spisovateľov a kultúrnych dejateľov). Publikačne činný, štúdiami a článkami prispieval do pedagogických časopisov a regionálnych novín. Vydal básnickú zbierku: Ifjúkorom. Cluj 1898, napísal stručné dejiny gymnázia v Lučenci 1940, stručné dejiny mesta 1943. Dňa 16. septembra 1999 k príležitosti 125. výročia narodenia sa na budovu umiestni pamätná tabuľa. PhDr. Jozef Drenko (29. 1. 1999)

Haličský zámok - daľší evergreen, ale prečo nie Mozno by som mal jeden taky trosku palcivejsi namet. Zamok v Halici. Uz niekolko rokov je "neobyvany", tj. prazdny. Ako asi vsetci vieme, ustav pre mentalne a fyzicky postihnutych bol prestahovany do Lucenca na Tuharske namestie (byvaly internat stavenebo ucilisita). Uz si presne nepamatam, pravdepodobne od roku 1993 je zamok volny. Viem, ze vtedajsi prednosta okresneho uradu v Lucenci Mgr. Tibor Kotek vyvijal tlak a iniciativu,aby sa zamku niekto ujal, ale nepodarilo sa. Jednym z "uchadzacov" bolo aj Novohradske muzeum. Vtedy by vsak bolo nezmyselne zamok preberat do spravy muzea, lebo MK SR nemohlo garantovat dostatok penazi na rekonstrukciu. Zacalo se teda hovorit o predaji. Prebehlo niekolko vyberovych konani a verejnych sutazi, ale nikdy sa nepodarilo predaj realizovat. Priciny boli rozne a ani ich nepoznam. Pe mna je podstatne, ze stat sa aj v tomto konlretnom pripade sprava nemravne. Nielenze nastahoval (mocensky a direktivne, aj proti odbornym nazorom) ustav do prakticky cerstvo zrekonstruovaneho zamku (hovorim o zaciatku 60. rokov), ale cely ten cas nechal tuto ojedinelu novohradsku stavebnu pamiatku chatrat, aby nakoniec chcel este aj zarobit na jeho predaji. Vrcholom nevkusu pre mna bolo, ked vypisovatel verejnej sutaze na predaj zamku zaradil medzi podmienky ucasti v sutazi aj zlozenie ucastnickeho poplatku vo vyske 35 alebo az 40.000,- Sk. V sucasnosti sice uz kupca mame (ma - Ustav socialnej starostlivosti), ale ako sme sa dozvedeli, MF SR vratilo (pre "udajne" drobne formalne chyby) uz podpisanu zmluvu spat k prepracovaniu. Nepoznam "stastneho" kupca, len mi ho je kazdym dnom viac a viac luto, pretoze USS uz viac rokov do udrzby zamku neinvestoval (urcite nie ciastku, ktora by zodpovedala potrebam) a aj inak sa zrejme nesprava ako riadny hospodar a spravca statneho majetku (teda vlastne majetku, prepytujem, na vsetkych). Porozbijane okna, ukradnute radiatory, popraskany vodovodny system (povrava sa, ze pri odchode zo zamku pracovnici USS nevypustili vodu, ktora potom v zime urobila svoje). Vydute parkety, rozkradnute stavebne prvky. Mozno by sa o tento pripad mohli viac zaujimat tie statne institucie, ktore su k tomu urcene a ktore si platime. Napr. okresny urad, ustav pamiatkovej starostlivosti. Halicania sa zacali zaujimat. Novy starosta pan Vladimir Rehanek sa aj zacal vypytovat. Uvidime. Predajom pamiatkoveho objektu do sukromnych ruk sa samozrejme jeho ochrana statom nekonci (aspon dovtedy, kym zostane zapisany v statnom zozname kulturnych pamiatok. Spytajme sa viaceri! Krasimir Damjanov (28. 1. 1999)

Divadlo v Lučenci Divadlo sa hrávalo v Lučenci na protestantských školách už koncom 17. storočia. Pri základoch profesionálneho divadla v Budíne (v rokoch 1790 - 1794) stáli aj rodáci z Lučenca Ján Ungváry a Jozef Kármán. Kočovné profesionálne divadelné súbory navštevovali Lučenec od roku 1800. Prvé ochotnícke divadlo dospelých vzniklo v Lučenci v roku 1810 pod názvom Diletantská ochotnícka divadelná spoločnosť. Organizátorkou Šľachtickej divadelnej spoločnosti od 20. rokov 19. storočia bola v Lučenci Františka Kubínyiová (+1859). Neskôr vznikali ďalšie ochotnícke spolky. Prvá stála divadelná scéna v Lučenci bola zriadená v roku 1895 v Redute. Neskôr vznikla scéna Apollo ( v roku 1911), hralo sa však aj v budovách Kasína, Vigadó či Živnostenského spolku. Slovenské ochotnícke divadlo sa rozvíjalo po roku 1919 v rámci divadelných súborov a krúžkov Matice slovenskej, Živeny, Sokola, Orla, YMCA, cirkevných, ženských a iných spolkov. Tradíciu má školské divadelníctvo pri štátnom gymnáziu a učiteľskom ústave. Z Lučenca a okolia vyšli aj profesionálni herci, spomenieme najznámejších: Štefan Kvietik, Július Pántik, Emil Horváth, Milan Kňažko, Ivan Vojtek, Dušan Králik, Milan Kliment, Kató Kovácsová, Eva Rysová, Jozef Švoňavský, či najnovšie Jozef Pročko. V súčasnosti v Lučenci pôsobia ochotnícke divadelné spolky Timrava (od roku 1945), divadelný súbor J. Kármána (od roku 1989) a iné menšie formy. Táto publikácia je prvou štúdiou na spracovanie komplexnej monografie divadelníctva v Lučenci. PhDr. Jozef Drenko, Lučenec, október 1998

Lučenec elektronicky Pripravujeme elektronické vydania prác o Lučenci autora PhDr. Jozefa Drenku. Exkluzívne len na našich stránkach. Všetky diela sú písané v programe Microsoft Word 97. Odporúčaná dekompresia pomocou WinZip.

001: Kapitoly z dejín Lučenca Kapitoly z dejín Lučenca, (114kB, 45 strán A4): Na malom priestore zhrnuté najdôležitejšie fakty o vývoji mesta. Knižne vydalo: Centrum lokálnej demokracie v Lučenci pod vedením Jiřího Zaťoviča.

002: Spolky a spolkový život v Lučenci do roku 1945 Spolky a spolkový život v Lučenci, (54kB, 23 strán A4): V tejto publikácii sme sa zamerali na skúmanie spolkov, ktoré na území Lučenca a v jeho okolí existovali do roku 1945. Nezaoberáme sa politickými spolkami, ktoré z nášho pohľadu tvorili predchodcov dnešných politických strán a ich ciele boli značne odlišné od ostatných spolkov - pre tieto spolky by možno bol zaujímavý priestor v publikácii o politických dejinách mesta. V roku 1896 bolo v Lučenci iba 25 spolkov, ich počet postupne narastal. Už o dva roky neskôr, v r. 1898 ich bolo 32, v r. 1905 40 a v r. 1907 dokonca 50. V roku 1916 pôsobilo v meste 52 rôznych spolkov a do r. 1938 vzrástol ich počet na rovných 100. Prirodzene, nie všetky spolky majú bohatú a dlhú históriu. Ako každá ľudská činnosť aj spolky boli raz úspešné, inokedy menej. Niektoré prežili generácie, iné nevydržali ani rok - dva. Nie je naším cieľom hodnotiť ich z tohto uhla. Chceme čitateľovi ponúknuť prehľad o základných údajoch o spolkoch. Súčasťou publikácie je preto aj zoznam odporúčanej literatúry, v ktorej sa záujemci môžu o spolkoch v Lučenci dozvedieť podstatne viac. Knižne vydalo: Centrum lokálnej demokracie v Lučenci pod vedením Jiřího Zaťoviča

Viete, že.. Staré a inojazyčné názvy mesta: Doteraz zistený najstarší listinný doklad o Lučenci pochádza z roku 1247 - LUCHUNCH. Spôsob písania názvu iste závisel často aj od pisára. V jednej a tej istej listine sa píše názov mesta rozlične, napríklad v listine z roku 1373 raz LOSONCH, trikrát LOCHONCH a päťkrát LUCHONCH. V roku 1773 sa uvádza názov LUCŽNENECZ, v roku 1786 LUČENEC, do roku 1918 sa používal maďarský názov LOSONCZ, LOSONC, latinský LOSONTZINUM, nemecký LOSCHONCZ. Od roku 1919 sa používa slovenský názov mesta LUČENEC (s výnimkou okupácie v rokoch druhej svetovej vojny). Kapitoly z dejín Lučenca, PhDr. Jozef Drenko

Domov/Home