Silikátová hospodárska zóna

SILIKÁTOVÁ HOSPODÁRSKA ZÓNA SLOVENSKO Veľmi nás teší, že ste urobili anketu zisťujúcu názor verejnosti na realizáciu administratívno-vzdelávacieho centra 1.ESO Lučenec. Výsledky ankety potvrdili naše presvedčenie, že široká verejnosť je sklamaná súčasným ekonomickým vývojom na Slovensku a hľadá nové riešenia, nápady, východiská zo súčasného stavu. Tí, ktorí mali možnosť zoznámiť sa s programom Regionálnej kancelárie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Lučenci pod názvom "SILIKÁTOVÁ HOSPODÁRSKA ZÓNA SLOVENSKO" nepochybne ocenili jeho celoslovenský až medzinárodný význam, množstvo prínosov a definovanie príležitostí pre smerovanie regiónu. Z výsledkov ankety vyplýva, že väčšia časť respondentov verí v realizáciu programu - indikátora hospodárskeho života Novohradského regiónu, pretože len tento program zmení krízu v súčasných výrobných podnikoch, zníži vysokú mieru nezamestnanosti, priláka zahraničných investorov, rozprúdi služby a obchod (výstavbu kancelárskych, obchodných, bytových priestorov, cestných komunikácií...). Projekt administratívno-vzdelávacieho centra 1.ESO Lučenec vznikol následne po rozpracovaní programu "Silikátová hospodárska zóna Slovensko" ako sprievodný, ale nevyhnutný projekt sústreďujúci inžiniersku základňu, služby, telekomunikačné centrum, administratívne priestory, prednáškové a konferenčné miestnosti. Realizáciu sprievodných projektov dávame do identickej chronológie a logického sledu s ich vývinom. To znamená, že po schválení zákona o hospodárskych zónach, resp. vyhlásení priemyselných parkov (SME, 28.12.1999 - rozhovor s p.Harachom) a vytvorení vhodných výrobných podmienok pre investorov bude možné prikročiť k poskytnutiu komplexných služieb pre predstaviteľov domácich a zahraničných firiem pôsobiacich v silikátovom priemysle. Bližšie informácie o vyššie uvedených projektoch sa môžete dozvedieť na stránkach autorov projektov www.lc.scci.sk a www.avant.sk. Ing.Jozef Bablena, úsek marketingu AVANT a.s. (30. 12. 1999)

Hospodárska zóna V budúcom roku plánuje Ministerstvo hospodárstva SR otvoriť na Slovensku niekoľko hospodárskych zón. Sú to oblasti so zvýhodnenými podmienkami na podnikanie, ktoré vytvárajú predpoklady na koncentrovanú výrobu. „V roku 2000 chceme zamerať pozornosť na priemyselný park, ktorý by mal vzniknúť na Záhorí. Bude zameraný na vývoj a výrobu mikroelektroniky. Do projektu sú zapojení zahraniční investori, ktorí majú záujem využiť výhodnú polohu Slovenska na križovatke dopravných ciest s Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Zapojiť doň sa chce spoločnosť Sun a ďalšie firmy z Taiwanu, USA a Izraela. Druhý priemyselný park vzniká na podnet automobilového priemyslu a bude zameraný na doplnenie doterajších aktivít Volkswagenu na Slovensku. Park priniesie rozšírenie investícií Volkswagenu, zvýšenie zamestnanosti a rozvoj domácej subdodávateľskej siete. Tretí priemyselný park by mal vzniknúť v silikátovej zóne okolo Lučenca. Viac tu SME 28. 12. 1999

Postaví sa najvyššia budova Slovenska v Lučenci? Pýtali sme sa v ďalšej ankete na našej stránke. Celkovo reagovalo 88 návštevníkov s nasledujúcimi názormi: O tom, že sa najvyššia budova Slovenska postaví v Lučenci, je presvedčených 45% z vás (40 hlasujúcich). Že sa nepostaví, tvrdí 18% (16 hlasujúcich) A 32 z vás, teda 36% sa pýta: "Načo?". Posielame výsledok tejto ankety aj autorom idey najvyššej stavby Slovenska a budeme čakať na ich vyjadrenie. elce 15. 12. 1999

Nerudné nerastné suroviny v silikátovej zóne Novohradu Kaolín (Poltár): 19,2 milióna ton/tj. 60% zásob na Slovensku Kaolínový piesok a kremenec (Petrovec): 6 mil.ton/100% SR Keramické a kameninové íly: 5 mil.ton/10% SR Tehliarske suroviny (Halier): min. 16 mil.ton Diatomit (Veľká nad Ipľom): 3,3 mil.ton/40% SR Alginit (Pinciná): 10 mil.ton/100% SR Magnezit (Gemer): 285 mil.ton/25% SR Mastenec C2 (Kokava nad Rimavicou): 7 mil.ton Bazalt voľný (Pinciná): 6 mil.m3 Bazalt: desiatky mil.m3 Piesok zlievarenský (Šíd): 10,5 mil.ton Mramor (Tuhár): 153 tisíc m3 Vápenec (Ružiná): 25 mil.ton Azbest a azbestové horniny (Kalinovo): 4 mil. ton Kremeň C2: 100 tisíc ton Silicit čierny (Jelšovec) Bazalt, Smektity, Zeolit... drobnybodkask z materiálov 1. ESO (28. 10. 1999)

Čo je silikátový priemysel? Hlavnú časť zemskej kôry tvoria silikáty. Podľa amerických vedcov nové tisícročie bude érou keramiky a keramika je rozhodujúcou časťou silikátovej oblasti. Najcennejšou keramickou surovinou je kaolín a kaolínový piesok, ktorého je v Novohrade viac než 24,5 miliónov ton, čo predstavuje tekmer 2/3 všetkých overených zásob na Slovensku. Silikátový priemysel vytvára podnikateľská oblasť s najväčšou mierou zisku, najmä ak je vybudovaný v blízkosti ťažiska suroviny. Vo viac než polovice nerudných surovín ide o využitie doposiaľ nevyužitých prírodných zdrojov. drobnybodkask z materiálov 1. ESO (27. 10. 1999)

Toľko o ničom... Viete co mna, presvedceneho pacifistu a kvasara na celej tejto preintelektualizovanej avantackej debate rozosmieva najviac? ja vam to teda poviem. kazdy je tu mudry premudry, az z toho nakoniec zacne boliet hlava. vsetci su nadvecni, nikto si nekladie servitku pred usta, kazdy diskutujuci (zda sa) intravenozne uzil vsetku vesmirnu mudrost. Pan Damjanov sa pyta, preco sa nestavia nieco, co bude produkovat. tiez ho zrejme mrzi, ze vystavisko nie je plne kaviarni, restauracii, herni, diskotek, zabav, barov a podobne. Pyta sa dost, no postradam akukolvek odpoved. Kto dava odpoved, berie na seba zodpovednost. Odpoved Avantu su jeho projekty. Tie su podstatne. Nie exhibicionisticke zvasty kohokolvek o comkolvek. Bol by som nerad, keby si niekto myslel, ze obhajujem Avant. To v ziadnom pripade. Mam ich na haku. Nie som odporca, ale ani zastanca tunela, ci mrakodrapu. Su to veci, ktore sa ma netykaju (nech si uz o tom myslite co chcete, ja viem o com hovorim). Rozpisal som sa... Koncim tym, ze ak sa hocikomu z vas nepacia aktivity Avantu, netliachajte o tom, ale chodte za Dobrockym a nakopte mu zadok. Alebo za nim chodte a oznamte mu, ze ak mrakodrap postavi, vyhodite mu ho do vzduchu. Alebo sedte doma a stylizujte svoje maily, nech vyzeraju veeeeeelmi pjekne. A este nieco pre Krasa: Napadol si Stana, ze sa nepodpisal. Ja na nete tiez zamlcujem svoju identitu. Je nacase si uvedomit, ze net je novy priestor, kasluci na konvencie. kto chce nech sa podpise, kto nechce, nech ostane v anonymite. Tolko o nicom... cut (15. 3. 1999)

Lutanic Po štvrťroku fungovania tohto webžurnálu navrhujem zmeniť upútavku na: "Čo nového Avant?" Do lodného denníka zapisujem: Lutanic vyplával, na palube Lučenčani (spisovne Lučenčania) - Slováci. V podpalubí vyhráva "národný folklór": závisť, ohováranie, podlizovanie, malomeštiactvo, urážlivosť... Na ľavoboku sú tí, ktorým ich vnútorný hlas hovorí, že ten Avant to asi s Lučencom myslí dobre a do Ameriky doplávame. Na pravoboku zase tí, ktorí cítia, že p. Dobrocký vo svojich ideách myslí viac na ne samé, ako na Lučenec, a raz tie ľadové kryhy stretneme. Tak či tak, jedno je isté. Buď do Ameriky, alebo ku dnu doplávame spoločne. Sme totiž na tej istej lodi. drobnybodkask (22. 2. 1999)

Najväčšia lučenská stavebná aktivita v Bratislave Zámocká ulica, Hradný vrch, Bratislava - najväčšia stavebná akcia lučenskej firmy Avant. Jedná sa o átriové polyfunkčné budovy (podobné Výstavisku Lučenec) tiahnuce sa od hornej hradnej brány až po vežičku v strede fotky. Druhú polovicu Zámockej ulice stavia bratislavská firma. Nemálo Lučenčanov využíva kontakty s firmou Avant a odkupuje jednotlivé časti budov. Cena bytov sa pohybuje okolo 33000 Sk/m2, obchodné priestory 43000 Sk/m2 plus DPH. Kontakt: Ing. Miroslav Kukučka, tel: 0905 901 923

Pavel nabo Savel, skaredost je skaredost Velmi je prijemne si precist o meste, ve kterem sice bydlim, ale jenom jednou za dva tydny. To kdyz se vratim z ciziny, kam jsem odjel za praci. Drzim Vam palce a jestli bych mohl nejak pomoct, napiste. Chtel bych taky rict nekolik slov k tematum, jez se probiraji. Myslim si, ze nikdo rozumny nemuze byt proti rozvojovym programum. Vystaviste je fajn, nesdilim myslenku ing. Pecara, ze by bylo lepsi, kdyby se dokoncila plavarna. Ona by se totiz nedokoncila! Nemel by ji kdo dokoncit a za co. Jenom si myslim, ze architektonicky bylo mozne areal vystaviste resit uplne jinak. A taky postavit, ve smyslu remeslnem. Jenom zbezny pohled na fasady, okapy, chodniky, podhledy staci, aby si clovek pochuzkar pomyslel svoje. Nechal by si investor svuj dum taky tak zmamlasit? Samotni najemnici, ci nedejboze vlastnici, jednotlivych domecku by taky dokazali dlouho a zaujate pohovorit o kvalite remeslne prace (o zatekani, prasklych zdech a omitkach - to jen namatkou z toho, co jsem slysel). Architektura je vsak do hlavni. Vystaviste tak, jak je vymyslene se mi nelibi. A je mi samozrejme suma fuk, jestli to navrhl Pavel nabo Savel, skaredost je skaredost. Jiste u jiz postavenych casti asi nebylo mozne delat zazraky. Ale co ten zbytek! Na me to cele dela dojem neceho, co se tvari, ze by chtelo byt neco hoch, neco moc fajnoveho, neco, na co by Lucencane skutecne mohli byt hrdi. Ale ono to neni. Ono je to jenom neco jakoby, neco co se cizim jazykem (budiz mi odpusteno) nazyva pseudo. A ty silene kluzke chodniky. V zime skutecna chutovka. Pri vychodu z arealu by mela byt stanice rychle zahranne sluzby. Ostatne, uvidime. Je pravda, ze na vystavbu vystaviste si mesto vzalo velky uver? Jak se dari jej splacet. Ale to je uz otazka na radnici. Jenomze, kdyz se ja dostanu domu, tak je vetsinou radnice zavrena. Dobrockeho píp..., nevim kdo tento obrat vymyslel, mozna jazz, ale po tom, co jsem videl obrazek s jeho projekci do stavajici zastavby, musim rict, ze je moc daleko od pravdy. Takovych rozmeru nemuze dorust zadny organ, ani J.D. ne. V kazdem pripade musim rict, ze se mi nelibi. Nelibi se mi proto, ze si arogantne podrizuje to posledni, co zustalo ze stareho Lucenca, stareho znamena historickeho ve smyslu tom, co nam tu po predcich zustalo, ne ty sedive brizolitove fasady, o nichz pise ing. M. Kukucka. Vzdyt takto nicime genia loci. Proc se vsechny stavebni aktivity potentnich projektantu tlaci jenom do centra mesta. Proc nelze stavet v jinych castech - Garbiarska a dalsi ulice kolem potoka a vedle hrbitova. Proc musi byt nove stavby (nektere, abych byl spravedlivy) tak straaaaaaaasne vyyyyyyyyyyysoke? A nakonec (prozatim) jeste jedna otazka. Kdo bude financovat stavbu ESO (ESA?)? Mesto Lucenec, privatni investori, nebo privatni investori s financni zarukou mesta, tedy nas vsech? Jenom se tak ptam. Jeden vzkaz pro ing. Kukucku: V zadnem pripade nejsem pritelem starych poradku. Uf. Tesim se na dalsi pisacky. Krasimir Damjanov, Moravske zemske muzeum Brno (22. 1. 1999)

Najvyššia budova Slovenska v Lučenci? Nech sa nikto neurazí, keď zopakujem lučenskú repliku: "Za Redutou sa postaví Dobrockého píp....." Základné otázky však sú: Prečo by mala stáť v Lučenci stavba, ktorej rozpočtové náklady sú astronomických 550 miliónov slovenských korún. Prečo sa nepostaví v Bratislave, kde by sa rozpredala ešte pred kolaudáciou? Logická odpoveď je, že tu nejde len o peniaze. Ide tu aj o Lučenec a jeho cieľavedomý, dlhodobý rozvoj. drobnybodkask (1. 12. 1998) Podľa neoficiálnych správ sa stavba začne v auguste tohto roku.

Domov/Home