Genealógia rodu
Drobný
Verzia 15, 20. 8. 2011
www.drobny.sk/genealogia.htm
Genealógia rodu Klúčik:
www.drobny.sk/genealogia_klucik.htm
Mgr. Martin Šugár (genealóg),
Mgr. Lucia Šemorádiková (genealóg), Ing. Miroslav Drobný (probant)
Úvod probanta Miroslava Drobného
Najčastejšia
otázka, ktorú pri prezentácii genealógii môjho rodu dostávam, je: Čo ma viedlo
k tejto práci a čo s ňou budem robiť?
Na začiatku výskumu som chcel iba
spoznať históriu rodiny. Až keď som začal odhaľovať svoje korene, pociťoval som
aj niečo viac ako len bádateľské vzrušenie. Navštívil som miesta, kde žili moji
pokrvní predkovia, dotýkal som sa vecí, ktoré za svojho života používali. Stál
som tam, kde sa sobášili, ale aj tam kde umierali. Odkryl som a zároveň
prežíval osudy ľudí, ktorí sú mi zo všetkých najbližší. Je to veľmi silný
emocionálny zážitok. Je to niečo, čo dokáže zmeniť pohľad na život. Takéto
poznanie človeka určite zušľachtí.
Neočakávaným
výsledkom tejto práce je, že pripomenutie svojich blízkych spojilo celú rodinu.
Bratia navštevujú svoje sestry, bratranci svoje sesternice a vzdialení príbuzní
iných ešte vzdialenejších, o ktorých existencii ani nevedeli. Všetci
prichádzajú k poznaniu, že rodina a vzťahy v nej sú v tejto uponáhľanej a
sebeckej dobe predsa niečím hodnotným a trvalým.
Zaujímavou
oblasťou genealógie je aj uvedomenie si svojich zdedených vlastností. Nejde
však len o prenášanie znakov, rysov a vlastností na potomstvo. Je treba vždy
brať v úvahu hľadisko vývojové, dynamické a aj spolupôsobenie
individuálnych životných podmienok. Význam pochopenia týchto zákonitostí
najlepšie vysvetlí sama definícia dedičnosti: Je to taký jav, pri ktorom sa
rodičia a ich potomstvo chovajú v obdobných podmienkach podobným spôsobom.
Čo budem s týmto
výskumom robiť?
V prvom
rade som celej známej rodine doručil tento dokument. Stále sa mi to však zdalo
byť málo. Rozhodol som sa preto celú genealógiu zverejniť. Nakoľko som obsadil
„rodovú“ internetovú doménu www.drobny.sk, bola to tak trošku aj moja morálna povinnosť. Dúfam,
že táto práca bude inšpiráciou pre stovky ďalších Drobných, ktorí hľadajú svoje
korene, a tak spoločne rozšírime našu veľkú Drobnú rodinu.
Priezvisko
DROBNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 531×, celkový počet lokalít: 109,
najčastejšie výskyty v lokalitách:
TRNAVA, okr. TRNAVA – 49×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 25×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ
MESTO NAD VÁHOM) – 24×;
BOROVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 20×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 20×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 19×;
MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO
NAD VÁHOM) – 18×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 17×;
ZELENEČ, okr. TRNAVA – 15×;
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) –
13×;
Priezvisko
DROBNÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 572×, celkový počet lokalít: 120,
najčastejšie výskyty v lokalitách:
TRNAVA, okr. TRNAVA – 48×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 33×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ
MESTO NAD VÁHOM) – 7×;
MORAVSKÉ LIESKOVÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO
NAD VÁHOM) – 25×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 22×;
ZELENEČ, okr. TRNAVA – 20×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 20×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 19×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 14×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 14×;
Nie je asi
náhodou, že štatistický výskyt priezviska trafil veľmi blízko k najstarším
koreňom rodiny. Je to určite dobrý tip ako si rýchlo preskúmať, odkiaľ rod
pochádza. Zo štatistiky tiež vyplýva, že druhé silné postavenie rodu je
v okolí Nového Mesta nad Váhom (Moravské Lieskové), Piešťany (Borovce).
V roku 2009
som založil skupinu na stránke Facebook kde sa mi pravidelne hlásia stále noví
a noví Drobný z celého sveta.
Eva Drobná (drobnyma@mail.t-com.sk) mi k tomu
napísala: „V okolí Trnavy žije obrovské množstvo Drobných. Ktovie či
nepatria k tejto vetve. Podoba je v niektorých prípadoch zjavná. Ide o
mená: Ing. Alex Drobný, Jozef Drobný, Imrich Drobný (pochádzajúci z Rakovíc pri
Piešťanoch). Ich potomkovia: Mudr. Ivan Drobný, Ing. Dušan Drobný, Marián
Drobný, Ing. Igor Drobný, Pavol Drobný, Peter Drobný,... a ďalšia generácia
Radoslav Drobný, Ing. Róbert Drobný, Dr. Ingrid Drobná...“. Peter Bučko (buckopeter@mail.t-com.sk) dodáva:
„Babička môjho starého otca sa volala Katarína Lučanská rod. Drobná, narodila
sa v Borovciach (17.6. 1877) ako dcéra želiara Gašpara Drobného
(19.9.1840 - ? ) a Kataríny Demákovej (17.11.1838 - ?), zomrela v
Dechticiach (13.4.1936). Zistil tiež, že Gašparovi rodičia sa volali Ján Drobný
a Anna Mikulová.“
Stanislav Drobný (drobny@mp.piestany.sk)
mi 8. 12. 2007 napísal: „Brázdením po internete som sa dostal k Vašej stránke,
podávam informáciu ako poskytla Eva Drobná, že taktiež v meste Piešťany a okolí
žije veľa Drobných pôvodom z obce Borovce, ktorá je momentálne okres Piešťany.
Ak budete mať záujem pozisťujem u starších z rodiny niečo bližšie o našich
predkoch. Mám vedomosť, že naša vetva je rodinne spriaznená s vetvou, ktorú Vám
poskytla Eva Drobná. Myslím, že Ing. Alex Drobný a môj otec Bernardin Drobný
boli bratranci z druhého kolena, a napriek tomu udržiavali rodinné vzťahy
(krsty, svadby, rodinné oslavy, pohreby atď.)
Martin Drobný z Bratislavy mi
napísal nasledovné. Jeho najstarší doložený predok je Martin. Ten však pochádza
z Moravského Lieskového a žil 1682 až 25. 4. 1744. Za ženu mal Alžbetu a mali
jediného? syna Juraja. Aj keď to nevyzerá na rodinnú vetvu, stojí to za
preskúmanie.
Genealógia Martina Drobného z Bratislavy
Pre zaujímavosť
prvá rodina Drobných, Jozef a asi Katarína (uvádza sa Hatrina) preplavila
oceán v roku 1870.
Je pekne vidieť
ako sa imigranti dostávali do krajiny cez New York. Rozloženie Drobných
v USA v rokoch 1880 a 1920.
Objednal som aj
jedinú knihu o rodine Drobných, ktorú som objavil „The Drobny Name in
History“. Žiadne dôležité údaje tam ale nie sú. Zložená je iba z rôznych
amerických databáz.
Množstvo
ďalších informácií o amerických Drobných nájdete na internete napríklad na
stránkach http://ancestry.com.
Dôležitou
súčasťou tejto genealógie je pátranie aj pomocou Y-chromozónu DNA. V roku
2009 som si teda dal urobiť odbery a výsledok mi oznámil Vladimír Ferák zo
spoločnosti DNAtest s.r.o. Ja a tým pádom všetci predkovia po mužskej línií
majú R1a skupinu.
Chcel by som aj touto cestou vyzdvihnúť
precíznu a profesionálnu prácu genealogičky Lucii Šemorádikovej. Takmer
detektívnym spôsobom objavila Martinove -
nestor rodu, sociálne postavenie a ďalšie podrobnosti. Takisto by
som chcel poďakovať genealógovi Martinovi Šugárovi za úvodný výskum.
Poďakovanie
patrí aj Stanislavovi Petrášovi autorovi knihy „Kapitoly z dejín Dolnej
Krupej“ za sprievodcovskú a odbornú pomoc pri pátraní v tejto obci. Veľkú
pomoc nám poskytol farár Miroslav Kováč z Dolnej Krupej keď nám dovolil
nahliadnuť do archívnych materiálov jeho fary.
Prosím všetkých
čitateľov, ktorí vedia prispieť svojimi informáciami k nášmu výskumu, aby
ma kontaktovali na telefónnom čísle +421 948 201015 alebo e-mailom
miroslav(zavináč)drobny.sk Ďakujem.
Horný rad:
Ladislav Drobný, Václav Májovský, Ľubica Klúčiková - Drobná, dolný rad: Helena
Drobná – Májovská a Alfonz Drobný pri čítaní genealógie v Bratislave
august 2006
Úvod genealóga
Martina Šugára
Východiskom
pre genealogický výskum rodu Drobný boli informácie, ktoré priebežne zisťoval
a zhromažďoval Miroslav Drobný. Ide teda o jeho predkov
v priamej línii po meči s úsilím zistiť najstaršieho písomne
doloženého člena. Výskum sťažoval fakt, že hoci rodina starých rodičov Miroslava
Drobného pochádzala z Tekovskej Breznice, nejde o lokalitu,
z ktorej by pochádzali aj staršie generácie rodu. Dokázal to aj výskum
starších matrík v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, v ktorých
sa priezvisko skúmanej rodiny nevyskytovalo. Na druhej strane sa zistilo, že
breznickým kováčom pred príchodom Drobných bol Valentín Marténi (Valentinus Matréni, faber ferrarii).
Chýbajúce spoľahlivé údaje o mieste, odkiaľ sa rodina Drobných do
Tekovskej Breznice prisťahovala, sa podarilo zistiť až podrobným prieskumom
matrík uchovávaných na rímsko-katolíckom farskom úrade v Tekovskej
Breznici. Potom výskum mohol pokračovať zostavovaním starších generácií
z údajov matrík dostupných v Štátnom archíve v Nitre (Ivanke pre
Nitre) a v Štátnom archíve v Bratislave. Takto sa podarilo
rekonštruovať neobyčajne dynamické osudy rodu a napokon určiť aj jej
najstaršieho písomne doloženého predka – nestora rodu – a tiež lokalitu, z
ktorej rod Drobných pochádza. Toto zistenie je veľkým prekvapením, pretože od
Tekovskej Breznice je vzdialené viac než stovku kilometrov a nikto zo
žijúcich potomkov vlastne netuší, odkiaľ ich rod pochádza.
Základný
genealogický výskum o rode Drobných prebiehal v mesiacoch apríl až
júl 2006, prvé výsledky boli spracovávané v priebehu mesiaca júl 2006 vo
verzii 01. Fotokópie matričných záznamov bolo možné zaznamenať digitálnou
kamerou priamo z originálnych matričných kníh. Výskum matrík
v Bratislave bol obmedzený dostupnosťou archívneho materiálu na
mikrofilmoch.
Cieľom
tohto bádania bolo zostaviť občiansku genealógiu, v ktorej sa mali
zachytiť všetci priami mužskí predkovia probanta až k nestorovi –
najstaršiemu písomne doloženému členovi rodu. Za probanta bol zvolený Miroslav
Drobný, syn Ladislava Drobného a jeho druhej manželky Ľubice Klúčikovej,
narodený v roku 1970 v Lučenci. Zozbieraný materiál bol utriedený
a usporiadaný do niekoľkých generácií, ktoré sú zoradené descendentne, t.
j. od počiatkov rodu k jeho najmladšej vetve. Pozornosť je venovaná iba
tým rodinám, z ktorých vzišli priami predkovia probanta. Takto bol
zostavený tzv. agnátny rozrod kmeňa rodu – agnatio. Je to základný
prehľad o rode, hlavná rodová línia, ktorá sa môže stať východiskom pre
ďalší výskum sústredený na získavanie údajov aj o vedľajších líniách.
Tiež
treba dodať, že všetci priami mužskí predkovia probanta patrili ku katolíkom.
Všetky matričné záznamy sú vedené v matričných knihách katolíckych
farností.
Predložený
text slúži v podstate ako komentár ku genealogickým tabuľkám. Po vstupných
informáciách o pôvode rodu nasleduje výklad k jednotlivým generáciám,
pri ktorom sa pozornosť sústredí na:
- matričné údaje (dáta o narodení, úmrtí a sobášoch,
počte detí, mieste narodenia a bydliska, príbuzenské vzťahy
a pod.),
- sociálnu
charakteristiku (spoločenské
postavenie, majetkové pomery a povolanie),
- historický
kontext (dejiny miesta
bydliska, prípadne širší rámec historických usadlostí, ktoré mali alebo
mohli mať vplyv na osud rodu).
Všetky
najdôležitejšie informácie o rode a jeho dejinách sú prehľadne
zhrnuté v závere, za ktorým nasleduje zoznam prameňov a použitej
literatúry, štruktúrovaný rozrod po generáciách, menný register a obrazová
príloha.
Krstné
mená, priezviská a názvy lokalít použité v tomto komentári sa
pridržiavajú platného pravopisu slovenského jazyka a zavedených
oficiálnych názvov obcí a miest. Mená, priezviská, názvy miest
a obcí, názvy povolaní či chorôb a ďalšie výrazy odpísané podľa
matričných záznamov v ich pôvodnej podobe (zvyčajne v latinčine alebo
maďarčine) sú vložené do zátvoriek a zvýraznené kurzívou. Tiež sa
dodržiava zásada uvádzať u všetkých žien –vrátane vydatých – rodné priezviská.
Súčasťou
predkladanej práce sú genealogické tabuľky (výstupy) z genealogického
softvéru Brother’s Keeper 6,
ktorý bol použitý na uchovávanie, spracovanie a vyhodnotenie získaných
údajov. Ide o softvér, ktorý je voľne dostupný na stránke Slovenskej
genealogicko-heraldickej spoločnosti (www.slovak-heraldry.sk). Poznámka: Program Brother’s Keeper 6
pri tlačených výstupoch nepracuje s diakritikou stredoeurópskych slovanských
jazykov, preto namiesto niektorých písmen (napríklad ž, ľ, č, ť, ô apod.) sú
automaticky vložené znaky, čo zhoršuje čitateľnosť niektorých mien osôb a
lokalít.
Všetky
materiály sú predkladané na papieri a v digitalizovanej verzii na CD
nosiči. Krstné mená a priezviská sú v softvéri Brother’s Keeper 6 použité
v ich pôvodnej podobe, pričom program umožňuje uviesť viaceré zistené
formy.
Slovníček genealogických pojmov
Pokrvnosť (lat. consanguinitas,
cognatio naturalis)
Priamy
vzťah medzi rodičom a jeho potomkom. Takto sa označujú osoby, ktoré
pochádzajú zo spoločného predka. Do takéhoto vzťahu sa počítajú aj vzťahy
k starým, prastarým atď. rodičom. Vylučuje sa vzťah na základe právneho
aktu (napríklad nevesta alebo zať je označenie príbuzenského pomeru). Rozlišuje
sa pokrvnosť po meči a po praslici.
Po
meči (lat. agnatio)
Mužskí
predkovia otca (teda otcov otec, dedo atď.), po ktorých prevzal priezvisko.
Po
praslici (lat. cognatio)
Mužskí
predkovia matky (teda otec, dedo atď. matky), po ktorých prevzala svoje rodné
priezvisko.
Príbuznosť (lat. affinitas,
gentilitas)
Vzťah
medzi osobami, ktorý vznikol na základe právneho aktu – sobáša –
k pokrvným príbuzným partnera. Zvláštnym pomerom medzi osobami, ktorý má
charakter príbuznosti, je adopcia.
Rodokmeň (lat. arbor
vitae)
Tiež
strom života. Grafické alebo výtvarné
znázornenie rozrodu jednej vetvy rodu. Okrem mien môže obsahovať základné
biografické údaje vrátane miesta narodenia a úmrtia.
Generácia
Tiež
pokolenie. Pokrvné osoby žijúce
v približne rovnakom časovom období, teda všetci potomkovia jedných
rodičov ako celok. Ide o synov a dcéry jedného otca, ku ktorým sa môžu
prirátať aj ich manželia a manželky a tiež nevlastné deti otca.
Z časového hľadiska sa generáciou rozumie obdobie 25 – 30 rokov.
Nestor
Najstarší
písomne doložený člen rodu, od ktorého sa sledujú smerom do súčasnosti ďalšie
generácie a rodové línie.
Probant
Osoba,
od ktorej sa odvíja rozrod, alebo ku ktorej smeruje vývod.
Rozrod (lat. descendentio)
Sledovanie
všetkých potomkov probanta, ktorým môže byť aj nestor.
Vývod (lat. ascendetio)
Sledovanie
predkov probanta do minulosti až k nestorovi rodu, a to buď po meči
(agnátny vývod, lat. agnatio) alebo
po praslici (lat. cognatio).
Hlavná
rodová línia (lat. linea gravissima)
Označenie
pokrvnosti medzi probantom a jeho otcom, dedom, pradedom atď.
Bočná
línia (lat. linea obliqua)
Označenie
pokrvnosti medzi osobami, ktoré bezprostredne alebo postupne pochádzajú od toho
istého rodiča (napríklad sestra, bratanec, teta, neter a pod.).
Priama
línia (lat. linea recta)
Označuje
výhradne bezprostrednú pokrvnosť medzi jedincom a jeho rodičom.
Pôvod rodu Drobný
Pátranie
po pôvode rodu Drobný si vyžadovalo mimoriadne úsilie. No každým krokom sa
objavovali nové skutočnosti, ktoré vytvárali farbistý obraz o rodine
a jej živote. Obraz, ktorý v porovnaní s inými vyznieva priam
ako dobrodružný románový príbeh s prekvapivým rozuzlením na záver.
Podarilo sa doložiť deväť generácií a tri storočia dejín rodu.
Na mapke postupné sťahovanie rodu zľava do prava Dolná
Krupá, Komjatice, Tekovská Breznica, Lučenec
Probantom
a iniciátorom tohto genealogického výskumu bol pán Miroslav Drobný,
narodený v Lúčenci, v centre historického regiónu Novohrad, roku 1970. Stopy
jeho pôvodu smerujú naprieč obcami Tekovská Breznica, Brehy, Komjatice až k
obci Dolná Krupá.
Najstarší,
písomne dochovaný doklad o sledovanej rodine Drobný sa spája
s Martinom Drobným, nestorom rodiny, o ktorom sa prvá zmienka
nachádza v matričnom zázname rímskokatolíckej farnosti Dolná Krupá z 12. apríla 1730, keď sa jemu a jeho manželke Kataríne narodil v tejto obci syn Juraj
(lat. Georgius).[1]
Manželia Martin a Katarína sa
prisťahovali do Dolnej Krupej krátko pred týmto dátumom, čo potvrdzuje absencia
priezviska Drobný v starších matričných zápisoch. Mladšie záznamy neobsahujú
priamu zmienku o ich pôvode. Nepriama (dedukčná) zmienka je uvedená pri krste
ich prvého syna, Juraja, narodeného v Dolnej Krupej. Krstnými rodičmi Juraja
boli manželia Martin a Helena Krchňákovci z Bohdanoviec nad Trnavou. To
naznačuje, že manželia Drobní nemali v Dolnej Krupej dostatočné zázemie, aby sa
rozhodli pre krstných rodičov svojho dieťaťa z tejto obce. Zároveň táto udalosť
evokuje blízky vzťah manželov k neďalekej obci.
Vzhľadom k zachovaniu matričných
záznamov rímskokatolíckej farnosti Bohdanovce nad Trnavou od roku 1694, bolo
možné preskúmať prítomnosť priezviska Drobný.[2]
Napriek tomu, že sa v matrikách vyššie zmienenej farnosti nenachádza zápis o
narodení Martina alebo o jeho sobáši s Katarínou, nachádzajú sa v nich osoby
nesúce toto priezvisko. Centrom výskytu priezviska Drobný je obec Klčovany.
Matričné záznamy taktiež potvrdzujú prítomnosť priezviska aj pred rokom 1700 čo
môže poukazovať na pôvod sledovanej rodiny práve v tejto obci.[3]
V období predpokladaného narodenia Martina obývali obec dve rodiny s
priezviskom Drobný. Ján Drobný (Joannes Drobny), syn Jakuba Drobného a
František Drobný uvádzaný aj ako Drobných (Franciscus Drobnich).[4]
Prítomnosť priezviska Drobný sa v
dochovaných matrikách do roku 1746, v okolitých farnostiach, nachádza ojedinele
s nedostatočnou možnosťou zistenia jeho pôvodu.[5]
V uvedených matrikách sa nachádza zmienka o rodine Drobný v obciach Klčovany s
pôvodom v tejto obci. Následne v obci Trstín s rodinou Pavla Drobného (Paulus
Drobny), syna Štefana Drobného (Stephanus Drobny). Pôvod rodiny v
Trstíne nie je dokázaný. Nepotvrdil sa ani príbuzenský pomer medzi sledovaným
Martinom a Štefanom resp. Pavlom. Prítomnosť priezviska Drobný je taktiež
matričnými záznamami dokázaná v obci Modrovka (farnosť Hrnčiarovce nad Parnou)
s rodinou Jakuba Drobného (Jacobus Drobny).
Príbuzenský pomer medzi Martinom Drobným a Jakubom Drobným sa matrične
nepotvrdil. V meste Trnava sa sledované priezvisko nachádza od roku 1729
rodinou Františka Drobného (Franciscus Drobny). Táto rodina prišla do
Trnavy z neďalekej obce Modrovka.
Pri komparácii matričných záznamov s
celokrajinským súpisom daň platiaceho obyvateľstva z roku 1715 sa priezvisko
Drobny/Drobni potvrdilo len v obci Trstín.
Pre dôslednosť boli preskúmané aj
matričné záznamy s dobou zachovania od roku 1749, z ktorých sa prítomnosť
priezviska potvrdila v obci Zeleneč a v obci Borovce.[6]
Ďalším
z hľadísk, ktoré napovedajú o pôvode rodu, je priezvisko.[7]
Etymologický pôvod priezviska Drobný vysvetľuje Český etymologický slovník.
Heslom drobný, drobiť vypovedá nasledovne: všeslovansky, poľsky drobić,
rusky drobíť, srbochorvátsky dròbiti, staroslovensky drobiti,
praslovansky drobiti, sa spojuje s gótskym „gadraban“ – vysekávať,
vyrezávať.
Priezvisko
Drobný sa za celé sledované obdobie nezmenilo. Vo všetkých známych historických
záznamoch o sledovanej rodine sa priezvisko v minimálnych transkripčných
obmenách jeho forma v podstate zodpovedá súčasným normám spisovnej
slovenčiny, odlišnosti sa týkajú iba vyznačenia dĺžky koncovej samohlásky (Drobny namiesto Drobný)
a v málo prípadoch použitie –i (Drobni)
na miesto –y, resp. – ý. Niet preto dôvod pochybovať o slovenskom pôvode
Drobných. K ich priezvisku možno ešte pripojiť poznámku, že patrí do kategórie
mien, ktoré vznikli na základe zaužívanej prezývky – v tomto prípade
vlastnostnej, poukazujúcej na vlastnosť jej nositeľa. S najväčšou
pravdepodobnosťou sa týkala telesného vzrastu, ale nie je vylúčené, že sa ňou
reagovalo na majetkové pomery. Výskyt priezviska Drobný v Dolnej Krupej
eviduje aj monografia obce (strana 189) od Stanislava Petráša z roku 2003.
Priezvisko Drobný sa
nachádza, na základe sčítania z roku 1715 v historickom Uhorsku [8], v
transkripčnej podobe Drobný/Drobní, na dnešnom území Slovenska
v jedenástich obciach:
1.
Variant Drobný:
|
Meno |
Sociálne
postavenie |
Obec / župa |
|
Ladislav Drobný (Ladislaus Drobny) |
Sedliak (colonus) |
Madzilaborce/ Zemplínska župa |
|
Ján Drobný (Joannes Drobny) |
Sedliak (colonus) |
Strppkovce/ Zemplínska župa |
|
Michal Drobný (Michael Drobny) |
Sedliak (colonus) |
Ipeľský Sokolec / Hontianská
župa |
|
Mikuláš Drobný (Nicolas Drobny) |
Sedliak (colonus) |
Konska / Liptov |
|
Ján Drobný (Joannes Drobny) |
Sedliak (colonus) |
Dubová // Zemplínska župa |
|
Matej Drobný (Mathias Drobny) |
Sedliak (colonus) |
Vavrišov / Liptov |
2. Variant Drobni:
|
Meno |
Sociálne
postavenie |
Obec / župa |
|
Juro/ Juraj Drobni (Juro Drobni) |
Sedliak (colonus) |
Lučivna / Spišská župa |
|
Adam Drobni (Adamus Drobni) |
? |
Vavrišovce / Liptov |
|
Matej Drobni (Mathias Drobni) |
Želiar (inquilinus) |
Vaďovce / Nitrianská župa |
|
Štefan Drobni (Stephanus Drobni) |
Sedliak (colonus) |
Trstín / Bratislavská župa |
|
Ján Drobní (Joannes Drobni) |
Sedliak (colonus) |
(Jaslovské) Bohunice /
Bratislavská župa |
1. Druhá
generácia
Matričné
údaje
Najstaršia
generácia Drobných je doložená v západoslovenskej obci Dolná Krupá,
ležiacej neďaleko slobodného kráľovského mesta Trnava. Prvým písomne
zaznamenaným členom rodu je Martin
Drobný (Martinus Drobny), ktorý
sa narodil okolo roku 1700. Zápis o jeho narodení a krste sa nepodarilo
doložiť. Presný dátum a miesto narodenia Martina
Drobného tak zostáva nevyjasnený.
Matriky
rímskokatolíckej farnosti v Dolnej Krupej sú dochované od konca
17.storočia (1689, 1691). Dnes sú uložené v Štátnom archíve Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky v Bratislave, vo fonde Zbierka cirkevných matrík pod
deviatimi inventárnymi číslami. Prvým z nich je inventárne číslo 584 s uloženou
matrikou pokrstených, vedenou od roku 1689 do roku 1704. Napriek tomu, že v
zápisoch tejto matriky pomerne často vyskytujú záznamy bez uvedenia priezviska
otca (uvedené je iba veľké N., napríklad Joannes
N.). Veľké N. je skratkou latinského slova nomen, teda meno.
Skratka sa používala v prípade neznámych mien alebo priezvisk. Dôvody,
ktoré ich k tomu viedli, nie sú známe (môže to súvisieť s výškou
poplatku za obrad – za krst sa platilo 15 denárov, za sobáš s ohláškami 60
a za pohreb 30 denárov až jednu zlatku, podľa toho, či farár držal pri
zomrelom pohrebnú reč). Pri dôkladnom spracovaní matriky tieto
záhadou podfarbené matričné záznamy možno ľahko stotožniť s konkrétnymi
rodinami žijúcimi v Dolnej Krupej.
Farári Dolnej Krupej, ktorí krsty, sobáše či pohreby zaznamenávali, uvádzali
zväčša iba ohraničený okruh priezvisk (Bohunický, Durin, Žák, Valášek, Baránek,
Bobko, Dubrava a pod.), ktoré sú známe aj v literatúre ako priezviská
dolnokrupských starousadlíkov. Toto spracovanie poukázalo na neprítomnosť
predkov Martina Drobného, prípadne iných
obyvateľov obce nesúcich toto priezvisko. Genealogický výskum rodiny sa tiež
opiera aj o informácie z matriky pokrstených vedenej v rokoch 1707 - 1728,
matriky sobášených a matriky zomrelých vedených od roku 1712 do roku 1728,
ktoré sú uložené pod inventárnym číslom 585. Následne bolo prebádané inventárne
číslo 586 s matrikou pokrstených, matrikou sobášených a matrikou zomrelých 1728
– 1785. Ako posledné bolo nutne prebádať
matriky krstených, sobášených a zomrelých 1785 – 1827 s inventárnym číslom 587.
Nestorom sledovanej rodiny Drobný je
Martin (Martinus), narodený okolo roku 1700. Prvé zmienky sú späté s
narodením jeho potomkov v obci Dolná Krupá. Dňa 12.4.1730 sa narodil Juraj (Georgius),
ktorý mal za krstných rodičov manželov Martina a Helenu Krchňákovcov (Martinus
Krchnak et eius coniunx Helena) z obce Bohdanovce nad Trnavou.[9]
Juraj zomrel medzi rokom 1730 – 1750. Za Jurajom prišiel na svet, Martinovi a
Kataríne, syn Martin (Martinus), 17.4.1832[10].
Martin celý svoj život prežil v rodnej obci, kde sa 30.1.1757 oženil s
Magdalénou Žákovou.[11]
Ako najstarší syn, doživší svojej dospelosti, prevzal po smrti otca
hospodárstvo, na ktorom pracoval ako roľník.[12]
Jeho životná púť sa náhle ukončila 30.10.1774. Pred smrťou mu bolo udelené
posledné pomazanie a spoveď (Parochis et extremae unctionis).[13]
Po Martinovi nasledovala Anna (Anna), 14.2.1835[14];
Michal (Michael), 30.9.1836[15];
dvojičky Eva a Mária (gemelli Eva et Maria), 26.9.1837[16].
Eva zomrela medzi rokom 1737 – 1742. Po dvojičkách prišiel na svet syn Jozef (Josephus),
12.3.1839, ktorý zomrel v detskom veku medzi rokom 1739 – 1742.[17]
Týchto 6 detí malo za krstných rodičov manželov Martina a Katarínu Bobkovcov (Martinus
Bobko et eius coniunx Catharina). Siedmym potomkom Martina bola dcéra
Katarína (Catharina) narodená 13.10.1740.[18]
Zomrela medzi rokom 1742 – 1746. Dňa 3.6.1742 sa narodili ďalšie dvojičky,
Jozef a Eva (gemelli Josephus et Eva).[19]
Katarína, Jozef a Eva mali za krstných rodičov manželov Michala a Annu
Bobkovcov (Michael Bobko et eius coniunx Anna).
Martin Drobný stratil svoju manželku
Katarínu dňa 12.2.1745, ktorá vo veku 32 rokov svojou smrťou navždy opustila
manžela a rodinu. Príčina jej úmrtia sa v matričnom zázname nenachádza.[20]
Nebolo ničím výnimočným ak krátko po ovdovení sa čerstvý vdovec znova oženil.
Bolo to spôsobené hlavne potrebou postarať sa o chod domácnosti, hospodárstva
ale hlavne dozerať na výchovu detí. Z tohto dôvodu sa Martin v roku 1745 resp.
1746 znova oženil. Jeho manželkou sa stala Mária, no ich vstup do manželstva
nie je v súčasnosti matrične doložený.
Manželom, Martinovi a Márii, sa 9.
októbra narodila dcéra menom Katarína (Catharina).[21]
Katarína sa nedožila svojej dospelosti, keď medzi rokom 1746 – 1752 zomrela.
Prešiel rok a pol od príchodu Kataríny a dňa 14.3.1748 sa manželia Martina a
Mária Drobní stali rodičmi syna Jozefa (Josephus).[22]
Katarína a Jozef mali za krstných rodičov, podobne ako ich starší súrodenci,
manželov Michala a Annu Bobkovcov z Dolnej Krupej. Ako jedenásty potomok
Martina sa 25.4.1750 narodil Juraj (Georgius), ktorému boli krstnými
rodičmi Michal Bobko a jeho manželka Magdaléna.[23]
Po Jurajovi prišiel na svet, 6.3.1752, Ján (Joannes). Ján sa 8.6.1788
oženil s Máriou Opettovou pôvodom taktiež z Dolnej Krupej.[24]
Ďalším potomkom Martina a Márie bol syn Pavol (Paulus), narodený
30.6.1754, ktorým pokračuje sledovaná línia rodiny.[25]
Pavlovou mladšou sestrou sa 10.7.1756
stala Katarína (Catharina).[26]
A napokon i Anna, narodená 9.3.1758.[27]
Posledný štyria potomkovia Martina a Márie mali za krstného otca Ondreja Durína
z Dolnej Krupej a za krstnú mamu jeho manželku Katarínu (Andreas Durin et
eius consor Catharina).
Len pár dní po narodení dcéry Anny,
Martin vo veku 58 rokov, dňa 27.3.1758 po prijatí sviatosti zmierenia a
posledného pomazania (debite provisum), zomrel. Príčina jeho odchodu je
neznáma.[28]
Martin prišiel do Dolnej
Krupej približne v roku 1730, a v tejto obci prežil 28 rokov svojho života.
Počul prvý plač svojich 15-tich potomkov, ale i posledný výdych niektorých z
nich. V tejto obci sa navždy rozlúčil aj so svojou prvou manželkou Katarínou.
Napriek nejasnosti o jeho pôvode, Dolná Krupá istotne vniesla do jeho života
pocit domácej pohody a vtlačila do jeho spomienok krásne aj menej krásne
okamihy života. Ako vyzeral život v miestnym kostole sa dozvedáme v knihe Antona
Alojza Čapkoviča (História domus, Dejiny farnosti Dolná Krupá, 1987):
„Z vizitácie Imricha Pongráca
v r. 1713
Kostol
sv. Andreja má štyri nekonsekrované oltáre. Oltár sv. Andreja je opravený a ozdobený sochami. Druhý oltár na
strane evanjelia je zasvätený sv. Františkovi Serafínskemu. Tretí patrí sv.
Valentínovi - biskupovi a štvrtý Bolestnej Panne Márii. Na drevenom chóre je
organ s 15.mutuaciami. Lavice sú po oboch stranách lode. Pred hlavným
oltárom a oltárom Panny Márie je kovová lampa. Monštrancia ako aj ciborium sú
strieborné. V cintoríne okolo kostola je kaplnka. Do krypty, ktorá patrí rodine
Kemendy sa môže ktokoľvek pochovať za poplatok 12 florénov.
Farárom je 25 ročný
Štefan Szentgyorgyi. Vie slovensky, nemecky a trochu maďarsky. Organistom je
Michal Szmerk. Veriacich je 450 a niekoľko luteránov.
Kostol v Hornej Krupej má 2
nekonsekrované oltáre. Prvý sv. Mikuláša s tabernákulom a druhý sv. Antona
Paduánského. Chór je drevený. Lavice sú po oboch stranách lode. Cintorín je
ohradený múrom. Monštrancia má spodok medený, vrch strieborný. Ciborium nemá.
Organistom je Ján Krisz s povinnosťou v nedeľu popoludní učiť náboženstvo a
slávnostne sláviť Božie Telo
Z vizitácie Jána Galgóczyho v r. 1756
Vizitácia Krupanskej
farnosti vykonaná 14. októbra 1756 Osvieteným pánom Jánom Galgóczym, biskupom
tragulským, kanonikom metropolitného chrámu ostrihomského.
Kostol obce Dolná Krupá je zasvätený ku
cti sv. Andreja.
Postavený bol v r. 1465 z kameňa a celý
pod klenbou. Sú v ňom 3 oltáre: hlavný sv. Andreja s jeho obrazom medzi
sochami sv. Petra a Pavla, Vojtecha a Mikuláša. Vrch oltára korunuje obraz
Panny Márie medzi sochami sv. Štefana a Imricha. Na pravej strane je oltár Nepoškvrnenej Panny Márie. Na ľavej svätého
Františka Serafínskeho. Krstiteľnica je drevená s korunou sv. Jána Krstiteľa.
Kazateľnica je tiež drevená s prístupom zo sakristie. Chór je drevený s
organom, ktorý má 5 mutácií. Lavíc je v kostole 20. Brány sú 2. Nad hlavným
vchodom je veža z kameňa, pokrytá
škridlicou so 4 zvonami. Kostol má dve krypty, jedna pod vežou pre
zemanov a druhá v kostole pre rodinu Komendy, ktorá za ňu platí 12 florénov.
Okolo kostola je cintorín ohradený múrom. V rohu dolného konca je kaplnka sv.
Rozálie, postavená rodinou pána Dobša.
K farnosti patrí aj
filiálka Horná Krupá s kostolom svätého
Mikuláša.
Farárom je dôstojný pán
Mikuláš Tarnóczy. Má 39 rokov a je už 14 rokov v Dolnej Krupej. Hovorí po
slovensky. Horlivý v skutkoch. Jeho dôchodky: nedostáva fixný plat, ale od
každého domu 30 denárov, jednu trnavskú mericu pšenice, 1/2 merice raži a jedno
kurča. Od domkárov (želiarov) jednu mericu raži. Od krstu 15 denárov, od sobáša
s ohláškami 60 denárov, za pohreb 30
denárov až jednu zlatku. Od pohrebnej reči zlatku. Od spievanej svätej
omše 50 denárov a od tichej 30 denárov. Tiež bola koleda a omšové fundácie.
Trest za priestupok proti 6. božiemu
prikázaniu 12 zlatých (pol kostolu). Od obce dostával jedno vedro vína a piva.
Fara je v biednom stave.
Katolíkov je 723 a 70 židov. Organistom je Ján Jakobey. Od obce dostáva ročne 8
zlatých. Vyučuje, zvoní, nacvičuje spevy. Za pohreb s omšou má 30 denárov, za
spevy pri mŕtvom zlatku, za Pašie 50 denárov, za zvonenie pri búrke pintu vína
(liter), za zvonenie 12 denárov, za vyučovanie
štvrťročne 25 denárov, tretinu koledy, z ofier a od, každého sedliackeho
domu jednu trnavskú mericu raže, ostatní 8 meciek.“
Sociálna
charakteristika
Martin pracoval ako sedliak (colonus) v chotári obce, na poliach a viniciach. Prvá zmienka o Martinovi a veľkosti jeho majetku sa nachádza v portálnom súpise z roku 1736.[29] V ňom je Martin uvedení ako sedliak hospodáriaci na ¼ sedliackej usadlosti s roľami v extraviláne vo veľkosti ornej pôdy 20 bratislavských meríc obilia t. j. 1248 l.[30] V držbe mal lúku, ktorú skosil jeden kosec za pol dňa t. j. 19 árov.[31] Veľkosť jeho vinohradu bola v rozlohe štyroch kopáčov, čo predstavuje 10,8 árov viníc.[32] Choval jedného koňa a jednu kravu. Už v nasledujúcom roku, 1737, ale Martin prestal pracovať na svojom hospodárstve. Bol radený medzi želiarov (inquilinus) s veľkosťou majetku 3 kopáčov, t. j. 8,1 árov vinohradov. Zároveň choval jednu kravu.[33] Tretí a posledný záznam o sociálnom postavení Martina a jeho rodiny sa nachádza v Portálnom súpise z roku 1746.[34] V ňom je znova označený ako sedliak s totožným rozsahom majetkov, ako v roku 1736. V tomto období žila v Dolnej Krupej šľachtická rodina Antona Brunswicka, ktorá mala aj v chotári obce rozsiahle majetky. A práve sledovaná rodina Martina Drobného mala k tejto šľachtickej rodine poddanský vzťah.[35]
Martin Drobný v portálnom súpise z roku 1737
Po
úmrtí Martina, v roku 1758, prešiel jeho majetok na najstaršieho syna Martina.
O jeho sociálnom postavení hovorí tereziánsky urbár z roku 1768. Tento významný
dokument odkrýva nielen hnuteľný majetok Martina mladšieho, ale zároveň
detailnejšie poukazuje na majetok patriaci nebohému Martinovi staršiemu.
Tereziánsky urbár
Pri doplnení výskumu histórie rodiny Drobný bolo
potrebné preskúmať Tereziánsky urbár, jeden z najvýznamnejších reforiem
Márie Terézie, realizovaný roku 1767. Táto reforma jednotne upravuje, v celej
krajine, vzťahy medzi zemepánmi a ich poddanými. Zároveň tereziánsky urbár obce
Dolná Krupá dedukčne odhaľuje sociálne postavenie Martina Drobného, nestora
sledovanej rodiny, zakladajúce sa na informáciách o jeho synovi Martinovi, ako
aj na jeho povinnostiach voči vrchnosti. V tomto dôležitom dokumente sa
nachádza meno Martinovho syna, Martina, narodeného 17.4.1832. Ten pracoval na
otcových poliach, ktoré po smrti svojho otca získal do svojej držby.
Obec: Dolná Krúpa 1768
|
Poddaný |
Usadlosť |
Vnútorný
grund – bratislavská merica |
Vonkajší
grund – bratislavská merica |
Lúka na kosca |
Robota
s povozom počet dní |
Robota
na pešo počet dní |
Robota
s povozom počet dní |
Robota
na pešo Počet dní |
Peňažná daň florén |
Drevo na oheň siaha |
Prasce funt |
Topené maslo holba |
kopúny |
kurence |
vajcia |
Daň
obilnín z gruntu a lúk bratisl. merica |
|
Martin Drobný |
5/8 |
1 |
15
3/8 |
1 |
32
½ |
65 |
7
1/2 |
15 |
1 |
0 |
3 |
1/2 |
2 |
1 |
11 |
5
3/4 |
Ako bolo vyššie spomenuté, v roku 1768 sa
v urbári nachádza iba jeden nositeľ priezviska Drobný a to Martin (Marczin),
stotožnený s druhorodeným synom Martina staršieho. Dôležitým poznatkom
písomnosti, okrem rozsahu majetkov, práv a povinností obyvateľa obce, je aj
jeho poddanský vzťah k vrchnosti. A tak dnes vieme, že rodina Drobný mala tento
poddanský vzťah k rodine šľachtica Antona Bruncswika. Z toho vyplýva, že
aj jeho predkovia boli poddanými tejto zemianskej rodiny, od ktorej mali
v držbe pozemky.
Záznam o veľkosti majetku Martina
Drobného z roku 1768
Tereziánsky urbár informuje, že veľkosť Martinovej
usadlosti bola 5/8, ktorá sa následne delila na vnútorný a vonkajší grund.
Vnútorný grund (intravilán) bol vo veľkosti výsevu 1 bratislavskej merice,t.j.
62.3926 litra sypanín.[36]
Vonkajší grunt (extravilán) Martina mal rozlohu výsevu 15,3/8 bratislavskej
merice, t.j. 959,2848 litra obilnín (0.9593 m3).[37]
Rozloha lúk v extraviláne bola vo veľkosti jednotky jedného kosca, čo
predstavuje cca. 38 árov.[38]
Za držbu týchto majetkov bol Martin povinný každoročne
odvádzať daň štátu a svojej vrchnosti, grófskej rodine Bruncswik vo forme peňažných a naturálnych
dávok ako aj robotnú daň. Martin mal povinnosť na štátnom majetku odpracovať 32
½ dňa so záprahom alebo 65 dní bez záprahu, teda tzv. pešo, a na majetku rodiny Bruncswikovcov
odpracovať 7 ½ dňa so záprahom alebo 15 dní bez záprahu, pešo. Z
finančného hľadiska štátu každoročne odviedol jeden florén. Rodine Bruncswikovcov zas každoročne patrila
naturálna daň, ktorá sa skladala z 3och funtov prasaťa - 1,68 kg. Taktiež z pol
holby topeného masla, čo predstavuje 0,442 litra. Následne z dvoch kopúnov, 11
vajec a 358,7571 litra obilia z gruntu a
lúky.[39]
Martin nepracoval len na poliach a lúkach v
intraviláne či extraviláne obce, ale taktiež zdedil po otcovi vinice. Tie mali
v roku 1768 veľkosť troch kopáčov, teda 8,1 árov.[40]
Urbár Dolnej
Krupej z roku 1768
Obyvateľstvo
Dolnej Krupej sa zväčša zaoberalo poľnohospodárstvom, ale aj vinohradníctvom,
tiež zhotovovali výrobky z prútia. Z archívnych záznamov je zrejmé,
že sa Martin Drobný živil roľníctvom, podobne ako jeho susedia – poddaní. Tí
museli jeden deň v týždni odpracovať na panskom, odvádzať feudálom tzv.
feudálnu rentu (deviatok z úrody, hydiny, dobytka, včelieho medu,
páleného) a okrem toho aj desiatok Cirkvi.
Kde
žil Martin Drobný so svojou rodinou vieme lokalizovať podľa jedinečného
dokumentu z roku 1822. Je to mapa obce, kde sú podrobne zakreslené domy
ako aj ich majitelia. Pod číslom 62 sme objavili mená Juraj a Ján Drobný (Drobný
Georg et Joannes). To znamená, že v dome bývali dve hlavy rodiny
bratia Juraj a Ján, synovia Martina Drobného.
Detail mapy
Dolnej Krupej z roku 1822, čiernou dom č. 62
Podľa
mapy sme dom lokalizovali na súčasnú adresu Dolná Krupá č. 550, ktorý sa
nachádza v strede obce neďaleko kostola. Pozícia domu prekvapivo napovedá
o zrejme lepšom sociálnom postavení rodiny Drobných alebo
o tom, že obývali obec od jej urbanistických začiatkov. V dome dnes
žijú bratia Štefan a Vladimír Anetta pochádzajúci z rodiny
Bohunických. Z ich spomienok vieme, že v zadnej časti domu žila
rodina Horváthová. Prekvapením bolo, keď sme v tejto časti domu objavili
zbytky starej stavby z nepálených tehál z hliny a kamennú studňu. Je
to zatiaľ najstaršie miesto, kde rod Drobných žil a nie je vylúčené, že to
bolo aj pred 300 rokmi.
Menší dom č.
550 vľavo s dvoma oknami
Kamenná stará studňa vzadu na dvore
Rozpadnutý
starý trojizbový domček vo dvore, posledné bydlisko rod. Horváthovej
Stanislav
Petráš preštudoval aj indexy v matrikách Dolnej Krupej rokov 1895-1922.
Drobných bolo vtedy relatívne dosť! V indexoch zistil nasledovné:
- Narodení:
1900 Ján, 1901 Dominik 1903 Anna, 1905 Antónia, František 1907 Cecília,
1916 Paula.
- Zomretí:
1902 Rozália, Cecília, 1903 Dominik, Fridolína, Antónia, 1906 Ján, 1907
Ján, Cecília.
- Sobáše:
Alžbeta Drobná + Jozef Horváth 1905, Ján Drobný + Paulína Boledovičová
1919.
Historický
kontext
Dolná
Krupá mala na začiatku 18. storočia, teda v období, kedy sa narodil Martin
Drobný, vinice, mlyn a žilo v nej 47 daňovníkov (celkový počet
obyvateľov bol samozrejme vyšší). Obec bola v majetku početných
zemianskych rodín. Na začiatku 19. storočia zo 74 zemianskych kúrií až 35
patrilo Brunswickovcom, ktorí neskôr skúpili skoro všetky upadnuté zemianske
majetky a vybudovali tak dolnokrupské panstvo, ktorého centrom bol tunajší
kaštieľ (postavený v rokoch 1793-1795).
Erb obce
Dolná Krupá
Najstaršia
písomne doložená rodina Drobných z Dolnej Krupej patrila ku katolíkom.
Miestna farnosť je prvý raz listinne doložená až v roku 1390, je však
pravdepodobné, že existovala skôr. V uvedenom roku sa konal súpis všetkých
farností bratislavského arcidekanstva. Miestny kostol zasvätený sv. Andrejovi
bol postavený v roku 1465 a v pôvodnom stave pretrval až do
začiatku 19. storočia, kedy na jeho mieste v rokoch 1807-1811 postavili
nový. V okolí kostola sa rozprestieral cintorín s kaplnkou sv.
Rozálie. Tú v roku 1722 nechala postaviť miestna zemianska rodina
Dobšovcov. Cintorín bol zrušený v roku 1781, chátrajúcu kaplnku zbúrali
neskôr. O budove miestnej fary a tiež školy sa v kanonických vizitáciách
(teda v písomných správach o stave farnosti) počas celého 18. storočia
píše, že sa nachádzajú v zlom stave. K náprave došlo až začiatkom 19.
storočia, kedy bol tiež postavený nový kostol.
Farský kostol v Dolnej Krupej
neďaleko domu rodín Drobných
Fotka
je fotená takmer spred domu Drobných. Možno sú aj na fotke...
V dejinách Dolnej Krupej sa nijako zvlášť
nekomentuje obdobie prvých desaťročí 18. storočia, ktoré však z hľadiska
dejín Uhorska majú dôležité postavenie. Ide o obdobie, keď končí posledné
zo série tzv. protihabsburských povstaní, ktoré viedol František Rákoczy II.
Tie v roku 1711 ukončil mier v rumunskom Satu Mare (tzv. Satmársky
mier). Ním si Karol VI. obhájil nárok na uhorskú korunu a zároveň sa
ukončilo aj panstvo Turkov v Uhorsku. Po nepokojoch krajina zostala
spustošená, pôda často neobrobená a mestá vyplienené. V roku 1713
v Liptovskom Sv. Mikuláši odsúdili na smrť Juraja Jánošíka.
Letecký pohľad na obec Dolná Krupá
Karol
sa snažil zlepšiť pomery v krajine. Prostriedky na to získaval zvýšeným
zdaňovaním obyvateľstva (platila sa dokonca aj fajčiarska daň). Karolove
reformy predsa len pomohli naštartovať ekonomiku. Opäť sa začalo
s progresívnou ťažbou v stredoslovenských banských mestách (po
prvýkrát vôbec bol pri ťažbe použitý parný pohon), remeselná výroba dosiahla
produkciu prevyšujúcu rámec lokálnych potrieb. S tým súvisel rozvoj
obchodu s okolitými i vzdialenejšími krajinami.
Vďaka
súpisom obyvateľstva, ktoré boli súčasťou projektovania reforiem, majú
historici dnes pomerne spoľahlivé demografické údaje. Z nich vyplýva, že
na dnešnom území Slovenska žili takmer dva milióny osôb, z ktorých väčšinu
tvorili etnickí Slováci. Na slovenskom území sa nachádzalo pomerne veľa miest,
väčšinou to však boli malé, vojnami spustošené a sčasti vyľudnené sídla.
Najväčším mestom na Slovensku bola Bratislava (Prešporok), ktorá mala
10 tisíc obyvateľov. Na slovenskom území žila viac ako polovica všetkej
uhorskej šľachty. Táto vysoká koncentrácia prinášala predovšetkým ťarchu pre
poddaný ľud. K tomu treba prirátať aj dôsledky niekoľkých neúrodných
a hladových rokov, ktoré postihli krajinu na začiatku 18. storočia.
Ďalší výskum (dolnokrupský):
1.
Nájsť
miesto sobášov Martina so svojimi tromi manželkami Katarína 1729?, Mária 1745?
2.
Kto
žil v dome č. 62 (č. 550) v roku 1822 a je ten starý dom vo
dvore pôvodný?
3.
Nezisťovali
sme či Alžbeta Drobná + Jozef Horváth sobášení v roku 1905 nežili
v objavenom dome alebo ich potomkovia.
4. Čerpať z knihy Kapitoly z dejín Dolnej Krupej od Stanislava Petráša z roku 2003
2. Druhá
generácia
Matričné
údaje
Osudy
druhej generácie Drobných pokračujú cez životný príbeh jedného zo synov Martina
Drobného. Bol ním Pavol Drobný (Paulus Drobny), ktorý sa narodil 30.
júna 1754 v Dolnej Krupej, a zrejme v dôsledku veľkého počtu
svojich súrodencov bol nútený opustiť svoju rodnú obec a skúsiť šťastie
inde.
Pavol, ako pokračovateľ sledovanej línie, sa oženil v Komjaticiach, s Máriou Repkovou dňa 22. januára.1780, V tejto obci si manželia založili rodinu a v prežili celý svoj život. Svedkami vstupu Pavla a Márie do manželstva boli Ondrej Kanka a Štefan Leško (testes Andreas Kanka et Stephanus Lesko).[41] Mária sa narodila v obci Komjaticie 27.11.1758 Jánovi Repkovi a Márii Ordöyovej. Jej krstným otcom bol Juraj Pitko a krstnou mamou Judita Nagyová.[42]
Pavol
a Mária priviedli na svet deväť potomkov, avšak len štyria z nich sa
dožili dospelosti. Ich prvorodeným bol syn Jozef (Josephus Drobny), ktorý sa narodil 24. februára 1781.[43]
Jozef ale zomrel vo veku 19 rokov 6. mája 1800, príčina úmrtia je neuvedená.
Zrejme zomrel po dlhšej chorobe, pretože v zápise sa uvádza, že pred
smrťou prijal sviatosť pomazania chorých (lat. provisus, teda zaopatrený [sviatosťou]).[44]
Po Jozefovi prišla na svet dcéra Alžbeta (Elisabetha
Drobny), ktorá sa narodila 2. novembra 1782[45],
no ani nie ročná zomrela 25. júla 1783 (príčina úmrtia neuvedená).[46]
Tretím potomkom bola Anna (Anna Drobny),
ktorá sa na svet vypýtala 26. júna 1784.[47]
Anna sa dožila dospelosti, dokonca je známe, že sa vydala za miestneho roľníka
Jána Dvorana (Joannes Dvoran, zsellér
felesége). Zomrela v Komjaticiach vo veku 61 rokov 7. októbra 1845
(zápis uvádza nesprávny vek pri jej úmrtí 63 rokov). Príčina jej úmrtia je
známa – pľúcne, resp. dýchacie ťažkosti (uvedený dobový termín hektika).[48]
Štvrtým v poradí sa Pavlovi Drobnému a jeho manželke Márii narodil
syn Ján (Joannes Drobny),
ktorým pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do ďalšej generácie. Ján prišiel
na svet na sviatok Troch kráľov 6. januára 1787.[49]
Podrobnejšie informácie o ňom sú spracované v nasledujúcej kapitole.
Jánovým mladším bratom bol Michal (Michael
Drobny), ktorý sa narodil 3. septembra 1789.[50]
Po ňom nasledovali dve dcéry s rovnakým menom Katarína (Catharina Drobny), obe však krátko po
narodení zomreli. Tá staršia sa narodila 3. januára 1793[51]
a zomrela 13. januára 1793[52],
tá mladšia uzrela svetlo sveta 7. marca 1794[53] a
zomrela 15. augusta 1794.[54]
Ani pri jednej z nich nebola uvedená príčina úmrtia. Poslednými potomkami Pavla
a Márie boli dvaja synovia, Adam
a Peter. Adam (Adamus Drobny), sa narodil 20. júla 1795.[55]
Oženil mimo farnosti Komjatice s Annou Sočkovou (Anna Szocska), napriek tomu ale niekoľko rokov manželia žili
v Adamovej rodnej obci, kde sa im narodili traja potomkovia Anna, Michal a
Štefan. Veľkú časť svojho života pracoval Adam v rodnej obci ako sedliak.
Avšak jeseň života a svoje posledné chvíle prežil mimo Komjatíc čo
potvrdzuje aj absencia záznamu úmrtia Adama. Adamov mladší brat, Peter (Petrus Drobny), sa prišiel na svet 17.
júna 1798.[56] Ten však o necelé
dva roky neskôr, 30. januára 1800, zomrel.[57]
Všetkým potomkom Pavla a Márie Drobných boli v úlohe krstných rodičov
obyvatelia Komjatíc, Juraj Mlynár a Mária Majtánová (Georgius Mlinar et Maria Majtan).
Pavol ovdovel
28.9.1816, keď jeho manželka Mária navždy opustila svoju rodinu. O jej úmrtí
hovorí jednoduchý matričný zápis: Maria Pauli Drobni uxor 63 annorum provisa
– Mária, manželka Pavla Drobného v 63 rokoch „zaopatrená“.[58] Tak ako pri zápise o sobáši aj v zápise o
úmrtí je uvedený chybný vek Márie. V skutočnosti Mária zomrela vo veku 58
rokov, po tom ako pred smrťou prijala posledné pomazanie zomierajúceho. Príčina
úmrtia nie je uvedená.
Pavol
Drobný sa dožil vysokého veku 80 rokov. Zomrel 8. apríla 1834. Pravdepodobne to
však neboli roky prežité šťastne, pretože sa o ňom píše, že žil
v miestnom starobinci (lat. Drobni
Paulus, Viduus, Xenodochialista, origine Korompensis, Dom. Komjath –
prekl.: Pavol Drobný, vdovec, žijúci v starobinci, pôvodom z Dolnej
Krupej, bydliskom v Komjaticiach).
Vďaka
tomuto jedinečnému zápisu bolo možné zistiť pôvod Drobných, ktorí sa
v starších záznamoch komjatických matrík vôbec nevyskytujú. Osud Pavla
Drobného dokresľuje aj rozsiahla poznámka o jeho úmrtí, z ktorej
vyplýva, že starec zahynul vo vodách rieky Nitra, z ktorej čerpal vodu
(lat. Dum Aquam e Fluvio Nitran haurires
probabilius veroiguire capiris corepam ad fluvam cecidis es adjustrio destitus
aquis susferanus est).
Cintorín v Komjaticiach, 2006
V júli
2006 som navštívil cintorín v Komjaticiach. Prešiel sa hrob za hrobom ale
na žiadnom náhrobnom kameni sa nenašlo meno Drobný.
Sociálna
charakteristika
O sociálnom
postavení Pavla Drobného a jeho rodiny podobne ako o ostatných obyvateľoch
Komjatíc matričné záznamy mlčia. Z tých mladších, ktoré siahajú až do
polovice 19. storočia, je známe, že jedna z jeho dcér Anna sa vydala za
Jána Dvorana, ktorý bol roľníkom (uvedené maď. zsellér felesége). Želiar (alebo častejšie používaný lat. výraz inquilinus) bol termín na špecifické
označenie roľníka, ktoré zohľadňovalo predovšetkým jeho majetnosť, a tým
aj jeho sociálne postavenie v obci.
Súveká
spoločnosť totižto rozlišovala medzi bohatými sedliakmi, ktorí obrábali pomerne
veľké poľnosti, chovali početnejší statok (kravy, býky, teľatá, kone, ovce,
kozy) a obývali celý dom. Takýto roľníci sú označovaní latinským výrazom coloni. Zjednodušene sa dá povedať, že
polovičku takého majetku, aký patril sedliakovi, obhospodarovali malí roľníci,
tzv. želiari alebo domkári (lat. inquilini).
Každá
sedliacka usadlosť pozostávala z domu, dvora, stodoly a záhrady,
ktoré vytvárali intravilán obce. Treba však zdôrazniť, že aj sedliak bol
poddaným a pôdu vlastniť nemohol, iba ju užíval. K jednej sedliackej
usadlosti ešte patrilo 16 jutár extravilánu a 6 falkastier (lat. falcastrum je miera veľkosti lúky, ktorá
je určená výkonom jedného dospelého kosca za jeden deň). Takéto rozsiahle
majetky obhospodarovala iba malá časť poddaných sedliakov, väčšina bola
želiarmi (tzv. poldomníci, lat. inquilini)
a chalupári (tiež nazývaní štvrťkári alebo hoštačníci, lat. subinquilini). V sociálnej
hierarchii uhorskej dediny potom nasledovali panskí sluhovia, obecní sluhovia
alebo obecní pastieri.
Historický
kontext
Uzatvorením
satmárskeho mieru nastali v rámci Uhorska veľké migračné pohyby. Hlavým
smerom sťahovania boli južné oblasti krajiny vyľudnené po odchode Turkov, kde
pôda ležala ľadom. Migrácia prebiehala postupne a sčasti ju podporovala aj
šľachta. Táto vlna sťahovania je zrejme jedno z ďalších možných
vysvetlení, prečo Pavol Drobný opustil svoju rodnú obec Dolnú Krupú
a usadil sa južnejšie v Komjaticiach.
Erb obce Komjatice
Komjatice
boli dôležitou protitureckou pevnosťou, ktorú však Turci v roku 1663
zničili. Utrpenie miestneho obyvateľstva pokračovalo aj v období
protihabsburských povstaní, najmä počas toho posledného, ktoré viedol František
II. Rákoczy. Počet obyvateľov bol zdecimovaný, preto majitelia Komjatíc
Forgáčovci pozývali na svoje majetky roľníkov z cudzích panstiev. Azda
jedným z nich bol aj Pavol Drobný z Dolnej Krupej.
Komjatice
patrili Forgáčovcom už od roku 1386. Posledným z mužských potomkov
Forgáčovcov bol František, novohradský župan. Zomrel bez následníka
a vdova po ňom sa v roku 1752 vydala za grófa Antona Grasalkoviča.
Odvtedy Komjatice patrili Grasalkovičovcom. Oni nechali v obci vybudovať
sirotinec a starobinec, v ktorom prežil posledné roky svojho života
aj Pavol Drobný.
Skonsolidované
pomery v obci narušilo silné zemetrasenie v roku 1783, ktoré ešte
viac poškodilo stavby komjatických kostolov, rozpadnuté ešte z čias
tureckých vojen a protihabsburských povstaní. Farský kostol sv. Alžbety
bol v roku 1703 počas Rákocziho povstania taký zničený, že na obrady sa mohlo
používať iba sanktuárium.
Kostol sv. Alžbety v Komjaticiach
Komjatice
sa počas 15.-18. storočia vyvíjali ako zemepanské mestečko. Získalo právo konať
jarmoky, a to 11. júna na deň sv. Barnabáša a 19. novembra na deň sv.
Alžbety, patrónky farského kostola.
Interiér kostola sv. Alžbety
v Komjaticiach
Kostol
sv. Alžbety bol postavený v roku 1751, teda takmer 30 rokov pred príchodom
Pavla Drobného do Komjatíc. Jeho sobáš s Máriou Repkovou sa už mohol konať
tam, pretože druhý komjatický kostol sv. Petra a Pavla bol v zlom
stave. Jednak vznikol skôr, pochádzal zo začiatku 17. storočia, a prestavali
ho až v roku 1783, tri roky po Pavlovom a Máriinom sobáši.
Petropavlovský
kostol je z historického hľadiska zaujímavejšou kultúrnou pamiatkou.
Forgáčovci sa totižto v čase reformácie hlásili ku kalvínom. Ich
bohoslužby sa konali práve v kostole sv. Petra a Pavla a tam sa
nachádza aj epitaf grófa Františka Forgáča, uhorského prímasa, datovaný
letopočtom 1615. Neskôr Forgáčovci konvertovali na katolícku vieru
a kostol sa opäť dostal do rúk rímsko-katolíckej cirkvi. Treba ešte dodať,
že forgáčovské Komjatice sa stali jedným z dôležitých stredísk kalvínskej
cirkvi na Slovensku. Miestna škola dokonca posielala svojich absolventov na
univerzitné štúdiá do cudziny. Z podnetu Forgáčovcov sa v roku 1573
v Komjaticiach usadil aj protestantský kazateľ Gál Husár, ktorý tu založil
jednu z prvých kníhtlačiarní na našom území.
Na
začiatku 18. storočia vo veci cirkevnoprávneho usporiadania Komjatíc nastala
dôležitá zmena – v roku 1705 boli povýšené na farnosť. Dovtedy boli iba
filiálkou Veľkého Kýru. Krátko na to sa začala viesť aj matričná agenda.
Najstaršie matriky Komjatíc sú datované rokmi 1709-1725.
Životná
púť Pavla Drobného sčasti preklenuje obdobie vlády Márie Terézie (1740-1780) a
jej syna Jozefa II (1780-1790). Obaja sú označovaní ako osvietenskí panovníci.
To znamená, že pri svojej vláde kládli dôraz na racionálne rozhodnutia. Nimi sa
snažili reformovať zaostávajúcu krajinu, ktorej v podstate jediným
a najrozhodujúcejším príjmom bolo poľnohospodárstvo. Kým Mária Terézia
urobila v reformovaní Uhorska prvé zásadné kroky (pozemková, vojenská,
školská reforma a iné), jej syn ich urobil hneď niekoľko tisíc, no väčšinu
z nich pred smrťou odvolal alebo zrušil. K tým, čo zostali naďalej
v platnosti a naozaj priniesli do spoločnosti zmenu, bol napríklad
tzv. tolerančný patent, ktorým sa zaručovala rovnosť medzi náboženstvami alebo
zrušenie nevoľníctva (1785).
Ďalší výskum (komjatický):
5. Čerpať z pripravovanej
monografie Komjatíc od autora Petra Keresteša (Štátny archív Nitra, Ivanka pri
Nitre)
6. Navštíviť kostol sv. Alžbety v Komjaticiach
a nafotiť ho (miesto sobáša Pavla a Márii 22. januára 1780)
7. Na farnosti v matrike
pochovaných nájsť záznam o úmrtí Jána Drobného (5. generácia), narodený
30. máj 1842, sobáš 26. septembra 1868 s Annou Oravski (Nová Vieska),
úmrtie po roku 1895
8. Na farnosti v matrike
sobášnych nájsť záznam o sobáši Rudolfa Drobného a Vilmy Rafajovej
pred rokom 1901 (Mohlo to byť aj
v obci Hul, v rodisku nevesty, alebo v Komjaticiach, teda
v rodisku ženícha. Nie je vylúčené, že to mohlo byť v obci Brehy, kde
sa v roku 1901 narodil ich prvý syn Ján. Neskôr sa rodina z Brehov
odsťahovala do neďalekej Tekovskej Breznice.)
9. Navštíviť starobinec
v Komjaticiach (zoznam obyvateľov?)
10. Na cintoríne
v Komjaticiach hľadať aj iné mena ako priamu rodinu Drobných
11. Nájsť informácie v dokumentoch
meštianskej školy, starostu
12. Kde je kováčska vyhňa v
Komjaticiach
3. Tretia generácia
Matričné
údaje
Ján Drobný (Joannes Drobny) sa
narodil ako štvrté dieťa Pavla Drobného z Dolnej Krupej a jeho
manželky Márie Repkovej 6. januára 1787 v Komjaticiach. Nie je známe, kedy sa oženil, ale vzhľadom na rok
narodenia jeho prvého potomka to muselo byť pred rokom 1815. Jánovou manželkou
sa stala Anna Zreniková (Anna Szreni /
Zrenik / Zrenjik / Zrenitzka), ktorá sa mohla narodiť okolo roku 1790
zrejme mimo komjatickú farnosť.
Ján
a Anna priviedli na svet šesť detí. Ich prvorodeným potomkom bol syn František
(Franciscus Drobni), ktorým
zároveň pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do ďalšej generácie. Narodil sa
21. marca 1815 v Komjaticiach.[59]
O tri roky neskôr 24. augusta 1818 sa narodila jeho sestra Mária (Maria Drobni). [60]
Mária sa vzdala 2x. Najprv v rovnaký deň ako jej starší brat František,
12.11.1833, keď si vzala voliara Štefana Révaya (Stephanus Révay) z Komjatíc. Po ovdovení vstúpila do stavu manželského
s miestnym voliarom (lat. boarius) Jánom Haulíkom (Joannes Haulik). Ten mohol byť
Františkovým vrstovníkom. Zomrel však ešte pred Máriou, pretože záznam
o jej úmrtí ju uvádza ako vdovu. Mária zomrela 22. septembra 1866 na
choleru vo veku nedožitých 48 rokov.[61]
Po Márii nasledovali dve dcéry Helena (Helena
Drobny), ktorá sa narodila 28. apríla 1821[62],
a Eva (Eva Drobny), narodená 2.
júla 1822[63]. Obe však zomreli čoskoro
po narodení. Helena 15. mája 1821[64]
a Eva 19. júla 1822[65].
Príčina úmrtia nebola uvedená ani pri jednej z nich. Jedným z posledných
z potomkov Jána a Anny Drobných bola dcéra Katarína (Catharina Drobni), ktorá sa narodila 10.
októbra 1823.[66] Vydala sa sedliaka
Štefana Letka (Stephanus Letko).
Katarína svojho manžela prežila a zomrela ako vdova 20. júla 1892
v Komjaticiach vo veku nedožitých 69 rokov. Príčinou jej úmrtia bola
starecká zošlosť (uvedené lat. marasmus
senilis).[67] S odstupom päť rokov
sa po Kataríne narodila ešte dcéra Anna (Anna
Drobni). Bolo to 1. januára 1828[68],
no dožila sa čosi viac ako päť rokov. Zomrela 22. februára 1833 na následky
ovčích kiahní (uvedené lat. variola).[69]
Všetkých šesť potomkov dostalo pri svojom krste za krstného otca Jozefa
Strušeka a za krstnú mamu Mária Dragúnová (Josephus Sztrussek et Maria Dragun).
Tri
roky po úmrtí poslednej dcéry Anny zomrel aj jej otec Ján Drobný 13. júla 1836
vo veku 49 rokov (záznam o jeho úmrtí uvádza nesprávny vek 43 rokov). Ako
príčina úmrtia je uvedený lat. výraz petechiae,
ktorý asi možno stotožniť s moderným lekárskym výrazom petechia.[70]
Používa sa na označenie bodkovitého krvácania, bodkovitého krvného výronu.
Základom výrazu je lat. termín peticula
– škvrnka. Príčinu úmrtia zaznamenával farár najčastejšie bez konzultácie s
lekárom, preto bývajú nejednoznačné.
Sociálna
charakteristika
Kým
pri predchádzajúcich generáciách Drobných nebolo možné pre nedostatok
informácií rekonštruovať ich sociálne postavenie, o Jánovi Drobnom
a jeho rodine to neplatí. Sú to predovšetkým záznamy o narodení jeho
detí, v ktorých je uvedené aj povolanie otca. Prvý záznam pochádza
z apríla 1821 (išlo o narodenie a krst jeho dcéry Márie)
a uvádza sa v ňom, že Ján bol pastierom (uvedené lat. opilio). O mesiac neskôr, keď Mária
zomrela, farár poznamenal, že Ján bol panským voliarom, pastierom panských
volov (uvedené lat. boarius dominalis).
O rok neskôr sa opäť uvádza, že bol voliarom (uvedené lat. boarius). Pri narodení jeho
predposledného dieťaťa v roku 1823 sa o ňom dozvedáme, že bol sluhom
(uvedené lat. famulus), ale
o päť rokov neskôr, že bol zas povozníkom (uvedené lat. auriga).
Práve
dátum 1. január 1828 bol začiatkom podnikania rodu Drobný, na ktorý nadviazala
tradícia v roku 1992.
Z tohto
výpočtu vyplýva, že Ján sa najskôr živil pasením a chovom panských volov
(vtedajšími majiteľmi Komjatíc boli Grasalkovičovci) a len postupne došiel
k vlastným. Voly zapriahal a využíval na prepravu tovaru (tzv. povozníctvo
alebo furmanstvo). Povozníci s volmi sa odlišovali od povozníkov s koňmi.
Preto jedných nazývali voliarmi, druhých zas koniarmi. Koncom 19.storočia sa
povozníctvo stalo živnosťou. Boli to tzv. špeditéri, ktorí sa špecializovali na
dodávanie paliva najmä úradom v mestách a na sťahovanie obyvateľov.
Povozníci zamestnávali aj kočišov a paholkov za mzdu. Povozníctvo ako
zdroj zárobkovej činnosti postupne zanikalo následkom rozširovania železničnej
siete.
Historický
kontext
V rokoch
1792–1835 panoval v Uhorsku František II., vnuk Márie Terézie a synovec
Jozefa II. Je to zároveň obdobie Napoleonských vojen, v ktorých František
neuspel. Musel sa dokonca vzdať titulu cisára Svätej ríše rímskej národa
nemeckého. Založil však rakúske cisárstvo a odvtedy používal označenie
František I. Situácia sa zmenila až porážkou Napoleona na ruskom fronte. V roku
1815 bol zvolaný Viedenský kongres, ktorého cieľom bolo vytvorenie opatrení
proti revolučným snahám a na konsolidáciu pomerov v Európe.
V Európe rástla rola Rakúska a jeho kancelára Metternicha, ktorý
nastolil tvrdý centralistický režim v krajine.
4. Štvrtá
generácia
Matričné
údaje
František Drobný (Franciscus Drobni / Drobny)
sa narodil ako prvorodený potomok Jána Drobného z Komjatíc a jeho
manželky Anny Zrenikovej 21.marca 1815 v Komjaticiach. Ženil sa vo veku 23
rokov 12. novembra 1838 v Komjaticiach. Jeho manželkou sa stala Mária
Rybárová (Maria Ribar) narodená
v Komjaticiach 28. októbra 1820 želiarovi Jurajovi Rybárovi a Márii
Prosušovej.[71] Svedkami ich manželského
sľubu sa stali Jozef Hotár a Martin Dobrovotský (Josephus Hottar et Martinus Dobrowotsky).[72]
V ten istý deň uzavrela manželstvo aj Františkova mladšia sestra, Mária.
Tá spojila svoj život s voliarom Štefanom Révayom. Vari povolanie
Františkovho švagra ovplyvnilo sociálne postavenie mladej rodiny Drobných
žijúcej Komjaticiach.
František
a Mária priviedli na svet päť detí. Ich prvorodeným potomkom je syn Ján
(Joannes Drobny), ktorý zároveň
pokračuje sledovaná línia Drobných do ďalšej generácie. Ján sa narodil
v Komjaticiach 30. mája 1842.[73]
Po ňom nasledovala Anna (Anna Drobny),
ktorá sa narodila 13. novembra 1844.[74]
Anna sa vydala za Imricha Kelemena z Komjatíc, kde si manželia založili
rodinu. Napokon tu už aj ako vdova vo veku 46 rokov, dňa 4. októbra 1890,
zomrela. Príčinou jej úmrtia bola choroba nesúca názov tuberkulóza pľúc „tuberculosis pulmorum“.[75] Nasledujúce dve deti Františka a Márie
zomreli krátko po narodení – Mária (Maria
Drobny), narodená 6. októbra 1847[76],
zomrela 3. februára 1850[77]
a Pavol (Paulus Drobny),
narodený 20. júla 1851[78],
zomrel 7. augusta 1851[79].
Príčinou Máriinho úmrtia boli suchoty (uvedené lat. phtysis), Pavlovho zaostalosť (uvedené lat. debilitas). Ján, Anna, Mária, Pavol a Katarína mali rovnakých
krstných rodičov, ktorými boli Juraj Valovič a Mária Mokošová (Georgius Valovics et Maria Mokos).
František
dal svojmu synovi meno Pavol asi vplyvom spomienok na svojho starého otca Pavla
Drobného, ktorý pochádzal z Dolnej Krupej.
Podobne to bolo aj u predchádzajúcich Františkových deťoch.
Prvorodený Ján dostal meno po Františkovom otcovi Jánovi, dcéra Anna po Františkovej
matke Anne Zrenikovej, ďalšia dcéra Mária dostala zas meno po Františkovej
babičke Márie Repkovej alebo po Františekovej manželke a Máriinej matke
Márii Rybárovej. Môže to naznačovať Františkov priaznivý vzťah k svojej
rodine a predkom.
Posledným
Františkovým potomkom bola dcéra Katarína (Catharina
Drobny), ktorá sa narodila 31. mája 1855.[80]
Zomrela však na následky angíny 4. februára 1862 vo veku šesť rokov.[81]
Katarína zas mohla niesť meno svojej tety, otcovej sestry, ktorá bola vydatá za
komjatického sedliaka Štefana Letka.
Manželstvo
Františka Drobného a Márie Rybárovej trvalo až do 1. októbra 1866.
V tento deň František podľahol epidémii, ktorá si v Komjaticiach
vyžiadala medzi augustom a decembrom, viac ako 250 obetí. Tou epidémiou
bola cholera, zúriaca takmer v celom Uhorsku. A tak bok po boku
prežili spolu manželia 29 rokov, čo uvádza aj matričný záznam zachytávajúci
úmrtie Františka. [82]
Sociálna
charakteristika
Keď
František Drobný vstupoval v roku 1838 do manželstva s Máriou
Rybárovou, farár ho označil za želiara, domkára (uvedené lat. inquilinus). Pri väčšine zápisov
o krste jeho detí sa o Františkovi píše, že bol sluhom (uvedené lat. servitor alebo maď. szolga). Neskôr, pri narodení jeho poslednej dcéry Kataríny
v roku 1855, bol označený za poľného hájnika (uvedené lat. campi custodes). Po desiatich rokoch,
keď zomrel na choleru v roku 1866, farár zaznamenal, že František bol
šafárom, teda (urbárskym) gazdom alebo správcom (urbárskeho) hospodárstva
(uvedené lat. villicus).
Služobné
zaradenie, význam a funkcia hájnika na našom území sa stali predmetom
zákonných úprav až v 19. storočí. Najímanie osobitných strážcov chotára
záviselo od zamestnania miestneho obyvateľstva, od uplatňovaného systému
hospodárenia, rozdelenia chotára (lesný, poľný a viničný hájnik) a od
počtu urbárov v obci (niektoré obce mali osobitne lesného aj poľného
hájnika). Hájnika volila obec alebo urbársky výbor na Všech svätých, okolo
Vianoc alebo cez fašiangy na dobu jedného až troch rokov. Jeho povinnosťou bolo
každý deň obísť chotár, strážiť dozrievajúce obilie, vinice, oráčiny či lúky
a hlásiť richtárovi alebo urbárskemu gazdovi zistené škody. Za službu
dostával vopred dohodnutú odmenu v naturáliách, od členov urbárskeho
spolku drevo z urbárskej hory, niekde i peňažnú odmenu. Bol ním
zvyčajne roľník s malou výmerou pôdy alebo bezzemok, ale s primeranou
autoritou v dedinskom spoločenstve. Jeho znakom bola palica alebo sekerka,
neskôr zbraň a kovový odznak.
Historický
kontext
Komjatice
v polovici 19. storočia zastihla jedna dôležitá zmena. V roku 1858
komjatický majetok od Grasalkovičovcov kúpil barón Móric Wodianer, ktorý tu
postavil prepychový kaštieľ (1872) a vybudoval veľký park. Posledným pánom
Komjatíc bol gróf László (Ladislav)
Nemes, ktorý majetok prevzal po svojom otcovi Jánovi. Ten ho získal v roku
1913 po smrti Wodianera.
V septembri
1866 vypukla v Komjaticiach cholera, ktorej podľahlo vyše 250 obyvateľov,
čo je približne 8 % z celkového počtu 3 200. Išlo o obrovskú stratu,
ktorú ešte zaznamenalo sčítanie obyvateľstva v roku 1880. Vtedy
v Komjaticiach žilo iba 3 069 obyvateľov. O desaťročie neskôr sa
však stav stabilizoval a dokonca sa zaznamenal mierny nárast na 3 367
obyvateľov.
Polovica
19. storočia je obdobím silnejúceho národno-sociálneho uvedomenia všetkých
národov žijúcich v mnohonárodnostnej rakúsko-uhorskej monarchii, ktorej
v rokoch 1835–1848 vládol Ferdinand V. V komjatickej farnosti
v tom čase pôsobil významný slovenský národovec, zakladajúci člen Tatrína,
kňaz a národný buditeľ Ondrej Caban, ktorého meno v súčasnosti nesie
miestna základná škola.
Významným
medzníkom v dejinách vtedajšieho Rakúsko-Uhorska bolo zrušenie poddanstva
v marci 1848. V tom istom roku sa ujal vlády František Jozef I.,
ktorý vládol až do roku 1916. V roku 1867 došlo k tzv.
rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, teda k rozdeleniu krajiny na dva relatívne
samostatné štáty – Uhorsko a Rakúsko. Spájala ich postava panovníkom, mali
spoločnú armádou a sčasti aj zahraničnou politikou. Vo vnútorných veciach
Uhorsko získalo väčšiu nezávislosť na Viedni, ktorá bola hlavným mestom iba pre
rakúsku časť monarchie. Hlavným mestom Uhorska sa stala Budapešť, mesto, ktoré
vzniklo spojením Budy a Pešti. Malo sa stať „výstavnou skriňou“ krajiny – ako
huby po daždi vyrastali mestské paláce a nájomné domy, lemujúce široké bulváre.
Symbolom zmeny a jednou z najvýznamnejších stavieb vtedajšieho
Uhorska bola a dodnes je budova parlamentu, vystavaná na nábreží Dunaja.
5. Piata generácia
Matričné
údaje
Ján Drobný (Joannes Drobny) sa
narodil ako prvorodený syn Františka Drobného a jeho manželky Márie
Rybárovej v Komjaticiach dňa 30. mája 1842. Ján sa oženil 26. septembra
1868 s Anna Oravskou (Anna Oravszky).
Sobáš sa konal v obci Nová Vieska (uvedené maď. Ujlaki), dnes v okrese Nové Zámky. Anna bola Jánovou prvou
manželkou. Zomrela zrejme krátko po roku 1873, po narodení jej posledného
dieťaťa, no záznam o jej úmrtí sa v komjatických matrikách
nenachádza. Jánovou druhou manželkou sa stala Mária Košíková (Maria Kosik) – údaje
o sobáši sa však nepodarilo doložiť.
Ján
a Anna dali život trom deťom. Jánovým prvorodeným synom bol Rudolf (Rudolfus Drobny), ktorý sa narodil
31. júla 1869 v Komjaticiach a pokrstený bol 1. Augusta. V tento
deň sa jeho krstnými rodičmi stali obuvnícky majster Štefan Guľša a Anna
Špicárová.[83] Ním pokračuje sledovaná
línia rodu do ďalšej generácie. Anna porodila ešte dvoch chlapcov – Jána (Joannes Drobny), ktorý sa narodil 25.
septembra 1870 a v tento deň bol i pokrstený.[84]
Posledným známym potomkom Jána Drobného
a Anny Oravcovej bol František (Franciscus
Drobny), ktorý sa narodil 20. januára 1873 a v ten istý deň bol
pokrstený. Krstnými rodičmi Jána a Františka sa stali výrobca sekier Ján
Strýček a Anna Opoldová [85].
František dostal svoje meno po svojom starom otcovi, ktorý bol už osem rokov
mŕtvy.
Druhou
Jánovou manželkou bola Mária Košíková. S ňou priviedol na svet tiež tri
deti, žiaľ, jedno z nich zomrelo ešte ako dieťa. Bola to Etela (Adelais Drobny), ktorá sa narodila
niekedy v roku 1876. Presný dátum jej narodenia nie je známy, pretože
v matrike krstených sa jej meno nenachádza. Preto sa jej dátum narodenia
dá sčasti rekonštruovať iba na základe záznamu o jej úmrtí. Etela zomrela
šesťročná 13. augusta 1882 na suchoty (uvedené lat. phtysis).[86]
Pred rokom 1881 sa Ján aj s rodinou vrátili do Komjatíc, kde sa narodili
ešte dvaja chlapci. 13. októbra 1881 sa narodil Emil (Aemilius Drobny), ktorý bol pokrstený nasledujúci deň za
prítomnosti jeho krstných rodičov, ktorými sa stali tkáč Ján Košík a Mária
Miková .[87] Dňa 8. októbra 1883
prišiel na svet Július (Julius Drobny).
Aj on bol pokrstený nasledujúci deň. Avšak jeho krstným otcom sa stal miestny
roľník Vincent Krúpa a krstnou mamou sa stala Katarína Borátová.[88] Údaje o úmrtí Jána Drobného sa nepodarilo doložiť.
Sociálna
charakteristika
Ján
Drobný na rozdiel od svojich predkov sa dal na dráhu remeselníka. Vo všetkých
matričných záznamoch, v ktorých sa vyskytuje jeho meno, je uvedené, že sa
živil ako kováč (lat. faber). Toto
remeslo sa medzi jeho potomkami ujalo a pretrvalo ešte tri ďalšie
pokolenia.
Kováčstvo
patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie remeslá na Slovensku (dokonca sa
stalo najrozšírenejším priezviskom na Slovensku). Podľa historického zaradenia,
právneho a spoločenského postavenia, zamerania a funkcie sa kováči
rozdeľovali do niekoľkých skupín – cechoví a mimocechoví (tzv. fušeri),
remeselníci – živnostníci a domáci výrobcovia, dedinskí a mestskí,
obecní a panskí, kováči–roľníci a roľníci–kováči, vyučení, zaučení
a samoukovia, vozoví, kočoví a pluhoví, podkúvači, mláťačkári
a pod. Prevádzkarňami kováčov boli samostatné stavby – vyhne. Najčastejšou
prácou bolo podkúvanie a oprava poľnohospodárskeho náradia. Osoba kováča
bola v spoločenskom rebríčku na vrchných pozíciách, všeobecne vážená
a titulovaná „pán majster“ s príslušnými prejavmi pozornosti a úcty.
Historický
kontext
V Komjaticiach koncom 19. storočia pracoval liehovar, tehelňa a dva mlyny. Podstatná časť obyvateľstva sa aj naďalej živila poľnohospodárskou činnosťou. Pomery v Komjaticiach kopírovali situáciu v celej krajine, ktorá zvieraná starými výsadami drobnej šľachty napredovala len veľmi pomaly a v obmedzenej miere. Slabý rozvoj hospodárstva sa premietol začiatkom 20.storočia do sociálnych nepokojov a vysťahovalectva.
6. Šiesta
generácia
Matričné
údaje
Rudolf Drobný (Rudolfus / Rezső Drobny)
sa narodil ako prvorodený syn Jána Drobného a jeho manželky Anny Oravskej
v Komjaticiach dňa 31. júla 1865. Rudolfovou manželkou sa stala Vilma
Rafajová (Vilma / Vilhelmina Rafaj)
z obce Hul pri Nových Zámkoch. Termín konania ich
sobáša sa nepodarilo zistiť. Mohlo to byť v obci Hul,
v rodisku nevesty, alebo v Komjaticiach, teda v rodisku ženícha.
Nie je vylúčené, že to mohlo byť v obci Brehy, kde sa v roku 1901
narodil ich prvý syn Ján. Neskôr sa rodina z Brehov odsťahovala do
neďalekej Tekovskej Breznice.
Unikátna fotografia zachytávajúca
Rudolfa Drobného pri príprave dreveného uhlia
Podľa
slov Rudolfovej vnučky Heleny Drobnej, vydanej Májovskej (Medveďovej) sa jej
starý otec dostal do Brehov za obecného kováča počas vandrovky, ktorú musel
absolvovať ako kováčsky tovariš. Dôvod, prečo sa odtiaľ rodina odsťahovala do
Tekovskej Breznice, bola vyhliadka lepšej budúcnosti, pretože Brehy bola obec,
ktorej obyvateľstvo sa viac venovalo práci v lesoch, paseniu oviec, pálením
dreveného uhlia a hrnčiarstvu, kým v Tekovskej Breznici bolo viac roľníkov
a intenzívnejšia poľnohospodárska produkcia, ktorá si vyžadovala prácu
kováčov (napríklad podkúvanie koní, opravovanie pluhov
a poľnohospodárskeho náradia).
Rudolfova
vnučka Helena Dubeková, vydatá Moštenická dopĺňa, že najskôr Rudolf
s Vilmou bývali v obecnom dome v Tekovskej Breznici (dnes
knižnica), kde bola aj dielňa obecného kováča. Neskôr odkúpil dom od obci, ten
pred ktorým sú aj na fotografii. Pred smrťou Rudolf prepísal dom na dcéru
Etelu. Po jeho smrti tam Etela zostala bývať a jej súrodenci Ján a Ružena
museli rodičovský dom opustiť.
Rudolf
a Vilma Drobní mali štyri deti. Ich prvorodeným potomkom je syn Ján (Joannes Drobny), ktorý sa narodil
21. mája 1901 v Brehoch. Jánom pokračuje sledovaná línia rodu Drobných do
ďalšej generácie. Po Jánovi potom nasledovali tri dcéry – Ružena (Rosina Drobny), ktorá sa narodila 20.
februára 1905, ďalej Etela (Etelka Drobny),
narodená 7. februára 1909 a napokon Vilma (Vilma Drobny), narodená 23. apríla 1916. Rodiskom všetkých troch
dievčat už bola Tekovská Breznica.
Dom Rudolfa
Drobného v Tekovskej Breznici
V popredí Rudolf Drobný s manželkou Vilmou Rafajovou
Dom Rudolfa Drobného v Tekovskej
Breznici, s hlbokou studňou (28m), 2006
Výskumom
sa podarilo zozbierať niekoľko informácií o Jánových sestrách.
O Ružene sa vie, že sa vydala za Jána Melicháreka, ktorý pochádzal
z českej Čáslavi. Ich manželstvo zostalo bezdetné. O poslednej
z detí, Vilme sa podarilo zistiť, že zomrela 3. mája 1939 na suchoty ako
slobodná a bezdetná. Vtedy mala iba 23 rokov.
Etela
sa vydala, jej manželom bol Eduard Dubek, ktorý sa narodil 3. februára 1900
v Bátovciach, okres Levice. Obaja manželia sú pochovaní v Tekovskej
Breznici. Majú jedného syna Dušana a dcéru Helenu. Dušan Dubek sa narodil
v Tekovskej Breznici, má manželku Mária a syna Eduarda. Dušan Dubek
žije dodnes v dome Rudolfa Drobného, ktorý je zachytený na fotografii ešte
so slamenou strechou. Helena Dubeková sa vydala za Antona Moštenického a žije
v Tekovskej Breznici. Fotografia domu ako aj ďalšia pred altánkom bola
fotená vo farskej záhrade farárom Františkom Šimoni (1885-1940), ktorý
vlastnil fotoaparát. Eduard Dubek zomrel 20. novembra 1969, po ňom Etela 4.
marca 1975.
